Vychovával som troch chlapcov. Každý, kto mal doma štyroch mužov, určite vie, o čom hovorím. Dodnes nerozumiem, ako je možné, že v domácnosti nie je pripravený obed či večera, alebo že sú veci rozhádzané po celom byte. Teraz mám 52 rokov a vždy som bol presvedčený, že žena má vytvoriť domov, kam sa muž rád vráti, kde sa bude cítiť pohodlne a bezpečne. No nemyslím si, že moja nevesta zmýšľa rovnako.
Môj najstarší syn sa pred dvoma rokmi rozhodol oženiť a deväť mesiacov na to sa im narodila dcéra. Syn mal vtedy 28, nevesta Tamara len 20. Tamara stále študovala, ale ani ten osemročný rozdiel v ich veku môjho syna vôbec neodradil.
Keď bola Tamara tehotná, mala naozaj ťažkú povahu. Neustále posielala syna do obchodu ráno chcela jablká, potom pomaranč, potom kvety. Syn jej nikdy nič nevyčítal, všetko jej splnil. Dúfali sme, že po narodení dieťaťa sa všetko zmení, ale nestalo sa tak.
Po pôrode kojila dcéru len dva mesiace a to bolo všetko. Potom synovi povedala, že je unavená z prebdených nocí a chce si oddýchnuť. Môj syn je chápavý a súcitný človek, tak ma poprosil, či by som mohla s Tamarou a vnučkou trošku pobudnúť. Samozrejme, nevedel som mu odoprieť.
Zatiaľ čo som sa staral o malú, Tamara trávila celé dni po kozmetických salónoch, a keď sa poobede vrátila domov, už sa jej nechcelo nič variť pre syna, ktorý sa vracal z práce unavený. Nakoniec som u nich sedel takmer celý týždeň s vnučkou sám. Tamara si zvykla vyspávať do poludnia a žila si úplne podľa svojho. Všetko nechala na mňa.
Po mesiaci som to už nevydržal a povedal som, že musím ísť domov. Tamara bola, samozrejme, nespokojná. Vedel som, že ešte nie je samostatná, a preto som tam občas zašiel na návštevu, ale čo som tam videl, sa mi vôbec nepáčilo v byte neporiadok, v chladničke nič.
Bola príliš lenivá, aby navarila aspoň niečo pre vlastné dieťa. Ja som svoje tri deti vychoval sám, a takáto nezodpovednosť mi príde nepochopiteľná. Môj syn bol zvyknutý jesť doma, poctivú slovenskú kuchyňu. Minulý mesiac mal syn narodeniny. Hovoril som si, že teraz už určite niečo navarí. A Tamara objednala pizzu a sushi!
Stále neviem pochopiť svojho syna prečo sa zmieril s takou ženou, prečo to toleruje? Bojím sa, že je to preto, lebo pred svadbou spolu nebývali, nepoznal ju, a tak to dopadlo… Viem, že to pre neho nie je ľahké, ale on nič nepovie, mlčí a trpí.
Premýšľam, čo urobiť, aby sa konečne správala ako žena a mama. Bojím sa len jedného aby sa na mňa syn neurazil kvôli tomu. Chápem, že by som mal akceptovať jeho rozhodnutie. Ale nemôžem len tak stáť bokom a dívať sa na to všetko potichu! Sú všetky nevesty takéto?
Čo by ste poradili žene v takejto situácii? Mala by sa s nevestou porozprávať?






