Žena menom Bohdana už dlhšie podozrievala svojho manžela Miloša z nevery. Príliš často mal pracovné porady, príliš dlho sa zdržiaval na sklade po náradie, a domov sa vracal s vôňami, ktoré neboli jeho. Mlčala, sledovala a čakala, až kým sa rozhodla najať súkromného detektíva, ktorý jej sľúbil, že za pár dní všetko preverí. A práve dnes ráno dostala stručnú správu: krátka adresa, bez vysvetlenia. Choďte tam okamžite. Musíte to vidieť na vlastné oči. Je to veľmi dôležité.
Cesta jej trvala vyše hodiny, stále ďalej a ďalej od Bratislavy, až kým nevyšla na úzku lesnú cestičku. Srdce jej bilo tak zúrivo, že to v tichu auta bolo skoro počuť.
Už dávno za sebou nechala posledné domy a asfalt, len stromy všade okolo a stúpajúca neistota. Predstavovala si, že tam nájde nejaký vidiecky domček s manželovým autom zaparkovaným pred ním, možno dom jeho milenky.
Ale keď sa pred ňou objavila stará rozpadávajúca sa murovaná stavba schovaná medzi stromami, prepadol ju pocit, ktorý sa miešal s úzkosťou a nepochopiteľnou ľútosťou. Vyzeralo to ako dávno opustená stodola alebo sklad. Nikde žiadne auto, žiadni ľudia.
Vystúpila z auta, mobil pevne zvierajúc v ruke, pripravená kedykoľvek zavolať detektívovi alebo dokonca polícii. Dvere do budovy boli pootvorené, akoby sa niekto v rýchlosti ponáhľal dnu pred jej príchodom.
To, čo však našla vo vnútri, nemalo nič spoločné s neverou ani tým, čo si dovtedy predstavovala.
Prešla bližšie, sotva dýchajúc, a jemne zatlačila na dvere. Tie zaškrípali tak hlasno, až jej prebehli zimomriavky po chrbte. Vnútri to páchlo vlhkosťou a hrdzou. Podlaha bola posiata troskami, ale v zadnom rohu si všimla podozrivo upravenú drevenú dosku. Pristúpila bližšie, prstami nahmatala okraj a doska sa potichu odsunula nabok.
Za ňou bola úzka miestnosť, kde na zodratom matraci sedela žena. Nažive. Vyhladovaná. Pripútaná reťazou.
Bohdana ostala stáť ako prikovaná, neschopná veriť vlastným očiam. Cudzia žena pomaly zdvihla hlavu, akoby ju každý pohyb nesmierne bolel.
Ty si jeho žena? zašepkala. Nemala si sem prísť. Vravel, že sa nikdy nič nedozvieš.
Kto? Bohdane sa zlomil hlas.
Odsúdená žena odvrátila tvár.
Tvoj muž. Drží ma tu už sedem mesiacov. Vraj hľadá náhradu.
Až teraz Bohdana zahliadla pri nohách podnos s polievkou, stále v ňom stúpala para. Niekoho tu bola len pred chvíľou.
Vtom za jej chrbtom zapraskali konáre a ozval sa lomoz krokov. Prichádzala polícia, ktorú privolal detektív.
