Môj brat je odo mňa starší o šesť rokov. Pred troma rokmi sa oženil a rozhodol sa, že bude bývať v byte svojej manželky namiesto toho, aby ostal u našich rodičov. Kvôli vysokému nájomnému v meste to bola pre nich jediná rozumná možnosť. Ja som ženatý už šesť rokov a mám dve deti šesťročného syna a štvoročnú dcéru. Moja manželka pochádza z Bratislavy, tak sme sa presťahovali tam. Obaja pracujeme, vďaka čomu sa nám podarilo vziať si hypotéku a kúpiť malý byt.
Nedávno mi rodičia napísali, že brat príde s rodinou na týždeň k nám a automaticky očakávajú, že ich u nás ubytujeme. Pravdupovediac, bol som rád, že svojho brata po dlhšom čase opäť uvidím, lenže s prespaním to bolo komplikované bývame totiž štyria v jednoizbovom byte, takže miesto už žiadne naozaj nemáme.
Po tom, ako sme sa stretli na hlavnej stanici, sme spolu strávili deň, ukázal som im mesto a celé to bolo fajn. Lenže rodičia zase nadhodili, že by sme mali brata s rodinou prichýliť, pretože cena hotelov alebo ubytovaní v Bratislave je veľmi vysoká. Bohužiaľ, ozaj to nebolo možné. Večer pri večeri som im navrhol, že ich môžem zobrať do hotela, vybaviť rezerváciu a prípadne finančne trochu pomôcť, ale brat sa na to naštval a trval na tom, že chce prespať u nás.
Skúšal som im ponúknuť alternatívy, odporúčal som dobré hotely, hostely alebo prenájom cez známych, no všetko zamietli. Bolo dosť jasné, že chcú byť v Bratislave na môj účet veď bývanie a jedlo zadarmo, no nie? Ale úprimne, myslím si, že mám právo povedať nie. Pohodlie mojej rodiny je pre mňa prvoradé. Manželka aj deti potrebujú mať normálne podmienky na život. A popravde nikomu nie som povinný zabezpečiť ubytovanie, ani vlastnému bratovi.






