Ako sme sa so ženou rozišli
No áno, dohodli sme sa, že to bude najlepšie. Pekne v pokoji, obaja sme hrali na fajných. Dokonca sme žartovali. Sme predsa kultivovaní Bratislavčania.
Žena si zbalila veci. A zobrala so sebou aj nášho psíka Minu.
Odišla preč.
Na tri dni ku svojej mladšej sestre k Zuzane do Banskej Bystrice.
Jednoducho dievčatá chceli mať babskú jazdu na prázdninách. Ležať koľko sa im zachce, klebetiť, kukať slovenské romantiky, špakovať čokoládu v posteli, chichotať sa nad fotkami z Instáča a túliť sa s malým psíkom.
A ja? Nič extra, keď chcete vedieť pravdu. Nehrnul som sa do krčmy, nezvolával partiu starých pijanov. Veď na čo by mi to aj bolo?
Maximálne som si pustil hudbu už ráno a možno trošku viac nahlas. Potom som dokola čistil sporák a umýval chladničku no fakt som sa odviazal!
Včera večer sa žena aj Minu vrátili. To hádam jasné, že nasledovali objatia, pusky a sentimenty. A ja som dokonca navrhol, že pôjdeme spolu vyvenčiť psíka. Inak to býva čisto jej parketa a zvykne to odbaviť expresným tempom. Nakoniec sme Minu obliekli do svetríka a vyrazili na expedíciu okolo paneláku. Rovno sme sa pritom dobre rozkecali a kecali a kecali… a až neskôr sme prišli na to, že Minu stratila svoju zimnú topánočku. Ani sme si nevšimli.
Normálne bývame večer zavrtaní v deke a sledujeme film, alebo si každý číta. Ale tentokrát nič také šup do postele skoro ako dôchodcovia.
…Viete čo? Som úprimne presvedčený, že takéto krátke odlúčenia posilňujú rodinu. A vlastne si myslím, že sú potrebné. Tak dvakrát do roka minimálne! Nie že sa rozčuľovať, hádať a vyhrážať sa idem k mame!. Vôbec nie mám na mysli zdravé odlúčenia. Dohodnúť sa: jeden na tri dni zmizne niekto ku švagrinej, niekto na chatu, možno do Piešťan za minerálkami. Varianty sú.
Dovolenka od seba životne dôležitá vec. Aj keď je všetko medzi vami ružové. Lebo aj najlepšia idylka potrebuje nejaký zvrat, no nie? Aj v šťastí musí byť občas niečo nové, lebo veď inak by sme sa zbláznili od stereotypu!
A chlap, to je jasná vec, musí sa sem-tam popasovať s tichom a sám so sebou. Žiadne opíjanie, žiadne obrastenie machom normálne byť pol dňa v tichu. Myslím, že ženám ani netreba privlastňovať takú potrebu, nemám na to osvedčenie; ženy mi vždy prišli oveľa viac spoločenské a nevedia vydržať bez klebetenia. Ale fakt, nie som expert.
Ale čo sa mňa týka chlap potrebuje tie svoje dva dni v tichu. Prečo chlapi vlastne chodia na ryby? Nie kvôli rybám! Je im fuk, čo chytia. Hlavné je čučať do jazera, počúvať vtáky niečo ako domáca meditácia.
No a to najlepšie je predsa návrat. To je kamarát môj, tá pravá radosť, objatia a pusa cez pol miestnosti… kvôli tomu to všetko stojí za to.
A večer do postele. Najlepšie čo najskôr.
