Vieš čo, už dvadsať rokov žijem s dcérou a jej mužom pod jednou strechou a fakt už na to nemám nervy. Mám šesťdesiatpäť rokov a som babka siedmich vnúčat. No hej, veľa ľudí by si povedalo, že to je veľké šťastie… A ja by som to na ich mieste asi aj tvrdila, keby som tie deti nemusela stále strážiť a každý deň počúvať ich vreskot. A vieš čo je najhoršie? Moja dcéra Jolana si snáď ani neuvedomuje, koľko tých detí vlastne má
Keď prišla na svet šiesta vnučka, sadla som si k nej, ku Jolane, a museli sme si vážne porozprávať. Asi by som vtedy nečakala, že budem viesť debatu s vlastnou tridsaťpäťročnou dcérou o antikoncepcii! Ale keď oznámili, že chcú siedme, mala som pocit, že už to nedám. V našom dome pri Nitre máme päť izieb, ale býva nás tam dokopy deväť.
Jolana má šťastie, že ja so svojim nebohým mužom sme celý život makali, aby sme postavili väčší dom a kúpili pole. Teraz na ňom robí môj zať, hovorí si farmár, a Jolana od rána do večera s ním. Ja len varím a varím, lebo toľkým hladným krkom treba dať jesť každý deň a poviem ti nikto nechce zjesť, čo ostalo zo včera, každý len čerstvé. Deti rastú, majú väčší hlad, každý deň niečo nové vymýšľajú.
Pri tej šestke vnúčat som dúfala, že ma Jolana pochopí a aspoň mi dovolí si na chvíľu oddýchnuť od detského plaču a večného prebaľovania. Ale kdeže, ešte jedno dieťa a všetko zasa naruby.
Cez všetok ten chaos som zostala v kontakte so svojím bratom Štefanom, býva sám v Ružomberku, lebo jeho dcéra sa vydala do Čiech.
Jedného večera ma poprosil, nech prídem, že sa necíti dobre, mal nejaké zdravotné problémy. Jasné, že som sa bála o neho, ale poviem ti pravdu, vnútorne som si odfúkla, že aspoň na chvíľu vypadnem z toho kolotoča. Štefanovi je už lepšie, ale neviem, či sa vôbec dokážem vrátiť späť po tejto dovolenkovej prestávke. Tu mám pokoj, môžem si pustiť svoju obľúbenú hudbu, pozerať filmy, čítať knihy ani si nepamätám, kedy som mala naposledy takú chvíľu pre seba. Vieš, konečne si užívam starobu, nie som len slúžka v spovednici detského kriku a špinavých plienok ale neviem, ako to vysvetlím svojej rodine
Teraz mi Jolana volá, že keď sa nevrátim domov, sama to už nezvláda. Čo by si robila ty na mojom mieste?
