Treba ísť ďalej. Ušiel a nech si ušiel. Aj keby bol aspoň poriadny človek, ale pozri sa, aký záletník. Dieťa si vychováme samé, neboj sa!
Pavla vychovávala mama a dedo. Babku si pamätal len matne. Mal päť rokov, keď zomrela. Spomínal si už len na jej voňavé buchty
Otec? Toho nevidel nikdy. Ten zdrhol, kým bol Pavol ešte v brušku. S jeho mamou Zuzanou sa nasťahovali na dedinu spolu.
No len čo sa zoznámil s rodičmi Zuzany, stanovili deň svadby a tu ženícha niet! Utiekol ako gazda pred účtovníkom.
Hľadať ho nikto nešiel. Zuzana preplakala hádam niekoľko týždňov, už vtedy bola tehotná
Slzami vodu nenalámeš! povedala babka. Treba ísť ďalej. Keby sa aj neviem čo stalo, my to zvládneme aj sami. Spolu vychováme drobca, nevzdychaj!
Pavol počas detstva ničomu nechýbal, ale rozmaznaný teda nebol. Učil sa výborne.
Dedo bol prísny, ale spravodlivý. Viedol Pavla k úcte ku starším a vážiť si, čo má. Pavol bol hotový šikula od bicykla cez šach až po halušky, všetko zvládal!
Do tridsiatky z neho bol žiadaný mládenec. Feši, slušná robota, fajná výplata, nová trojizbová bytovka v Ružinove Kto by nechcel?
Dievčatá sa len tak rojili. Ale Pavol sa do ničoho nehnal. Navyše bol stále na roztrhanie cez víkend musel k mame domov na dedinu. Dedo už bol na onom svetě a mama posledné časy už často bývala chorľavá.
O domácnosť sa ešte ako-tak postarala, ale už to nebolo to, čo kedysi.
Pavol ju prehováral, nech sa presťahuje k nemu, ale tvrdohlavo odmietala.
Načo by som tam bola?! vravela. Aj tak sa vnúčat len tak ľahko od teba nedočkám. Tu mi je lepšie, tichúčko, mám pokoj
V lete bývaj tu, potom pôjdeš na liečenie a potom ku mne. Musíš si oddýchnuť, načerpáš sily a môžeš zas domov. Alebo pôjdem s tebou!
Veď ty máš robotu! neveriacky krútila hlavou Zuzana. Čo by si ty robil v dedine?
Aj v dedine žijú ľudia Pavol len kývol rukou.
Tou dobou sa Pavol stretával s dvoma dievčatami a väčší hlavolam ešte nezažil.
Prvá bola Anička tichá, šikovná dedinská baba, ktorá si so všetkým poradí.
Druhá bola Dominika. Krásna, energická, usmievavá. Na pohľad rozmaznaná, ale vtipná a veľmi svojská.
Domov si ich Pavol nevodil, stretávali sa na neutral territory. Ale vedel, že už je čas sa rozhodnúť. Len sa stále nedokázal odhodlať, s ktorou sa rozlúči.
Rozhodol sa najprv zoznámiť ich s mamou. Práve sa vrátila zo Sliača z kúpeľov a bolo jej oveľa lepšie.
Prvá prišla na návštevu Anička. Dlho ju nemusel presviedčať žiarila radosťou, že sa jej sen čoskoro splní. Taký ženích! A keď už ide k mame, určite je do svadby za rohom!
Máš tu krásne, Pavle, aký priestranný byt! rozplývala sa pri pohľade na bytovku.
Áno, veľký je. Aj mame sa páči. Teraz je trochu slabšia
Ona tu býva s tebou? Ja som myslela, že len na návštevu prišla. Je na tom zle?
No, tak trochu.
Poviem ti rovno, na starú osobu ja pozerať veľmi nemienim
O to ťa ani neprosím! bol prekvapený Pavol. Postarám sa sám.
Ale veď
Čo?
Nič. Len že by to bolo lepšie oddelene. Veď si hovoril, že tvoja mama býva na dedine. Má tam dom. Je jej tam lepšie. A aj nám bude lepšie, keď tu nebude.
Mama vždy bude so mnou. O tom sa nebavíme.
No teda, chlapče! A ja som si myslela, že si aspoň trošku samostatný, nie mamičkin synček! Ak zmeníš názor, daj vedieť!
Anička švihla dverami, ešte aj čaj nechala na stole
Nuž, povzdychol si Pavol, tá utiekla najrýchlejšie. Dominika pravdepodobne zuteká ešte skôr ostanem starý mládenec
Rozhodol sa, že to Dominike povie hneď na začiatku.
Nech sa deje čo chce, mama vždy ostane so mnou! zahlásil.
Nerozumiem povedala Dominika. Prečo mi to hovoríš? Jasné, že mama je s tebou. Ale
Ak budeme spolu bývať, ako to vidíš? S mamou?
Úplne v pohode! Robíš mi tým návrh?
Pavol sa usmial.
Možno aj áno. Poď, idem ti predstaviť mamu.
Joj. A budem sa jej páčiť? Takto narýchlo? Už teraz?
Určite budeš. Čoho sa bojíš?
Sama neviem, ale mám strach
Dominika a mama si padli do oka. Vychádzali si výborne. Niekedy spolu sedávali na lavičke pred bytovkou a čakali, kým Pavol skončí v práci. Potom išli všetci traja na dedinu. Akoby zázrakom, moderná Dominika si tam náramne obľúbila. Mama sa rozhodla ostať.
Leto už mám za sebou, cítim sa ako znovuzrodená! smiala sa.
O pol roka bola svadba.
No, teraz sa azda vnúčat dočkám! tešila sa Zuzana.
A dočkala sa. Najprv vnučka, potom vnuk!
Dominika a Pavol žili v Bratislave s deťmi. Deti rástli ako z vody a práve sa chystali na prijímačky na vysokú školu. Posledné roky bývala Zuzana s nimi v meste. Spolu chodili na dedinu už len na prázdniny. Ale Zuzana stále nedokázala úplne rozlúčiť s rodným domčekom.
Dominika, nehnevaj sa, možno je to netradičné Chcem zas domov, na dedinu. Pôjdeme spolu? požiadala raz Zuzana svoju nevestu.
Samozrejme! Len počkajme na Pavla, má už každú chvíľu prísť z práce.
Veľmi dobre. Len poďme hneď, povec mu, že mám veľkú potrebu
V dedine bolo stále ticho. Ľudí ubúdalo ako hrušiek po prvej víchrici
No a je to tu, prišla som sa rozlúčiť navždy, povedala zrazu Zuzana. Dom predajte. Veľa zaň nedostanete, ale bola by to škoda, keby zhnil
Čo to hovoríš, mama!? zarazil sa Pavol. Ideme predsa naspäť hneď!
Pravda, pravda, pridala sa Dominika. Čo sú to za reči?
Dobre, dobre. Dajte na čaj. Mám chuť na čajík
Po čaji sa Zuzana pobrala do izby a ľahla si na chvíľu oddýchnuť
Pavol a Dominika si ešte posedeli v kuchyni.
Mama, musíme ísť! nakoniec zavolal syn.
No odpovede sa nedočkal.
Keď vošiel do izby, zostal stáť ako prikovaný Jeho mama odišla navždy
Zuzanu pochovali na dedinskom cintoríne.
Cítila to. Prišla, naposledy prišla plakala Dominika. Mala som ju rada ako vlastnú mamu
Všimol som si, už dávno. Čo bude s tým domom?
Predať ho mi je ľúto
Aj mne. Je to kúsok minulosti. Nech ešte stojí
Tak sa rozhodli Rozhodli sa, že dom ešte ponechajú. Možno sem raz privezú deti, možno raz aj vnúčatá
Ak sa ti príbeh páčil, nezabudni sledovať stránku a zanechať svoj komentár či lajk.
