Vieš čo, dnes ti musím porozprávať, čo sa stalo mojej dobrej známej, Vierke, lebo to je ako zo zlého filmu. Vrátila sa večer o ôsmej zo smeny v nemocnici, uplne vyčerpaná, ledva dýchala, keď otvorila dvere svojho bytu v Petržalke. A hneď ju ovalil detský plač.
Poznáš ten pocit, keď otvoríš dvere a už ťa čaká ďalšia partia starostí? Presne tak to Vierka cítila. Len čo vyzula topánky, sťažka vošla do obývačky, kde jej dcéra Lenka so zaťom Jožom sedeli a pozerali telku, všade samý chaos, veci všade, kam sa pozrieš.
Po gauči rozhádzané bábiky, autíčka, plastová farma, na stole papieriky od cukríkov, ohryzky z jabĺk, kosti z pečených kuraciech stehien, dokonca aj otvorená fľaša Kofoly a všade pohádzané ponožky. Špinavé oblečenie viselo na stoličke a niekto tam ešte hodil aj použitú plienku, úplne bez hanby.
V miestnosti sa nedalo ani dýchať, dusno a popravde to tam smrdelo ako na vlakovej stanici. Vierka mala pocit, že jej čoskoro preskočí.
Ale keď ju zbadala ročná vnučka Ema, radostne jej bežala skočiť do náručia a ten jeden moment všetko aspoň na chvíľu zjemnil.
Vierka rýchlo otvorila okno, nech dnu pustí čerstvý vzduch a potiahla rovno do kuchyne. A to, čo tam našla, bolo na zaplakanie. Drez plný hory špinavého riadu, po stole omrvinky, vyliaty čaj a pod stolom črepy. Jej najobľúbenejší hrnček, ten, čo jej kedysi kúpil manžel, sa rozbil.
Na sporáku mastná panvica s prihorenými fašírkami, v chladničke okrem jednej cibule nič. Toto si nevymýšľam!
Vtom vbehla do kuchyne Lenka, dala mame pusu na líce a vraví:
Ahoj mami, keďže si už doma, ideme s Jožom večer von. Rýchlo sa prezlečiem. Malú som kŕmila pred hodinou.
Vierka len neveriacky pozerala:
Počkaj, kam idete?
No kam? Do kina a potom do baru, veď musíme trošku vypnúť zahlásila Lenka a ešte dodala: Mami, nedala by si nám ešte pár eur? V peňaženke nám zostalo už len pár mincí.
A z obývačky sa ozval ešte Jožo:
Vierka, nevedeli by ste navariť na zajtra špenátovú polievku? Pozeral som v telke, mal tam niekto obrovskú chuť. A ešte keby si k tomu spravila nejaký jarný šalát. Kávu máme?
Vierka na nich len neveriacky hľadela:
A čo ja? Dnes som bola od rána v nemocnici na nohách, ani som poriadne neobedovala. Som úplne hotová, potrebovala by som vypnúť. Nemohli by ste si vziať Emu so sebou?
Lenka len mávla rukou:
Mami, nemôžeme ju vziať. Veď rodičia musia niekedy vypnúť, psychológovia to hovoria. Ešte si sa ráno s Emkou ani nevidela, určite si navzájom chýbate. Neboj sa, bude to zábava, my sme za chvíľku späť. Si najlepšia.
Vierka nestihla nič povedať, zmizli skôr, než sa spamätala. Nechali jej na krku pol druha ročnú Emku a išli si užívať.
Hlava jej skoro praskla od únavy a pocitu bezmocnosti. Cítila sa ako slúžka, banka a hotel v jednej osobe, nič viac.
Lenže Emka mala so starou mamou trochu iné plány, spať sa jej nechcelo a hlad tiež začal zvíťaziť aj u Vierky. Musela niečo navariť, ale ešte predtým povysávať celý bordel.
Mala pocit, že má za sebou tak päť svetových vojen, nie jednu. Sadla si unavená na stoličku v kuchyni a rozplakala sa v tichosti, lebo už fakt nemala síl…
Vieš, Lenka a Jožo sú už niekoľko rokov u Vierky v tom istom dvojizbovom byte. Predtým bývali na prenájme niekde v Podunajských Biskupiciach, ale keď ich odtiaľ majiteľ vyhodil, presťahovali sa k Vierke. Lenka sľubovala, že je to len na pár mesiacov, kým nájdu novú garsónku.
Ale veď vieš ako to chodí. Nový byt vždy akosi drahý, príliš ďaleko od práce, alebo niečo ďalšie do toho vošlo… A do toho všetkého Joža vyhodili z roboty vraj mu hádzali kolegovia polená pod nohy a sľubovali, že si nájde niečo iné… Ale hľadať nový džob sa mu veľmi nechcelo. Radšej sedel pri telke, prípadne pri počítači.
Obaja žili len z Lenkinho malého materského a keďže Vierka robila ako ortopedička v súkromnom sanatóriu, bola to ona, kto zabezpečoval jedlo, platil byt, účty, bežné výdavky, lieky, dokonca aj ovocie, dezerty na kávičku.
Keby si vedel/a, čo všetko na jej pleciach viselo… A aj keď videla, že sa jej dcéra so zaťom len pekne vezú na jej dobrote, nemala srdce im niečo povedať. Veď Lenka bola jej jediná dcéra! Ako ju mohla vyhodiť z domu, keď čakala malé dieťa?
Tak držala hubu, makala cez deň, večer makala doma… A potom raz niekto zvonil pri dverách. Vierka si utrie slzy, otvorí, a tam jej kamoška Katka, úplne v pohode, neohlásená návšteva.
Vierke sa nechcelo ani pustiť ju do bytu pri tom neporiadku, ale čo mala robiť? Sprevádzala ju do kuchyne, kde Katka, praktická ako vždy, vytiahla z chladničky posledné vajcia a kyslú smotanu, umyla panvicu a pustila sa do prípravy omelety, zatiaľ čo Emka konečne zaspala v babkinom lone.
Vierka bola totálne vďačná Katka je tá jediná duša, pri ktorej sa nemusíš pretvarovať. Keď bol hotový omelet, sadli si spolu a Katka začala:
Najedz sa, prosím ťa. Večer si určite nič do seba nedala, už ani nevyzeráš dobre. Toto takto ďalej nepôjde, musíš myslieť aj na seba! Vierka, šak ťa Lenka s Jožom vysávajú ako pijavice, musíš to riešiť.
Vierka len sklopila oči:
Ale ako ich môžem vyhodiť? Kam pôjdu? Veď majú malé dieťa…
Používajú ťa! Prečo by platili za byt, jedlo či šaty, keď to všetko dostanú zadarmo od teba? Ty mladým práve nepomáhaš, keď im to takto uľahčuješ, povedala Katka rázne. Ak to neurobíš ty, urobím to ja a nebude to také milé.
Vierka vedela, že Katka má pravdu. Sľúbila, že keď sa večer Lenka s Jožom vrátia, povie im všetko na rovinu. Katka tam zostala, aby ju podržala, dokonca vzala handru a spolu dali kuchyňu do poriadku, zaliala čaj, urobila masáž ramien, nech sa Vierka aspoň trochu uvoľní.
Krátko po jedenástej sa vrátili Lenka s Jožom. Vierka ich hneď zavolala do obývačky, Katka vedľa nej sedela ako jej právnik.
Lenka, Jožo, sadnite si. Musíme sa porozprávať.
Čo sa stalo? pýta sa Jožo,
Stalo sa to, že máte týždeň na to, aby ste si našli nový podnájom. Potrebujem svoj život späť. Vy ste mladí, silní je čas žiť vlastne.
Mami, to mi nemôžeš urobiť! Kam pôjdeme? Nemáme peniaze! Ja som doma s dieťaťom! Kde máme žiť?
Vierka len smutne zakrútila hlavou:
Ste dospelí. Ak ste vedeli, ako si založíte rodinu, naučte sa aj, čo je za tým. Ja vás už nemôžem donekonečna zachraňovať. Musíte začať makať na sebe.
Lenka začala kričať, že je hrozná matka, že ju vyhodí aj s malou na ulicu. Ale Katka sa nedala:
Lenka, nemáš právo takto so svojou mamou hovoriť. Všetko si pre teba obetovala! Zamyslite sa a choďte si to v pokoji predýchať.
Do debaty sa zapojil aj Jožo:
To vy ste na vine, pani Katka! Vy sa tu príliš pletiete! To je naša rodinná vec, radšej by ste sa starali o svoje!
V tej chvíli sa z izby ozval plač malej Emy, takže museli odísť. Katka len potichu chytila Vierku za ruku, dala jej silu, bola tam s ňou.
A vieš čo? Lenka s Jožom za ten týždeň naozaj odišli. Lenka s Vierkou prestala hovoriť, začala si jej vyčítať, že je krutá, že je zlá mama, ale Vierka vedela, že urobila správne.
Vieš ako to je… Niekedy aj vlastným deťom treba ukázať hranice, aj keď to bolí. Časom sa ukáže, že všetko bolo pre ich dobro. Vierka v to aspoň dúfala.
