Vieš, mám už 39 rokov a prvýkrát v živote priznávam niečo, čo mi bolo dlho ťažké povedať nahlas úprimne ľutujem, že nemám deti. Nie preto, že som nechcela byť mama, ale vždy som čakala na ten správny moment a správneho muža. Viac než pätnásť rokov som budovala vzťahy s tým, že ak tento muž nie je ten pravý, potom nemá význam priviesť dieťa do tohto sveta. A tak som nechávala čas plynúť.
Moja prvá dlhoročná láska začala, keď som mala dvadsaťdva. Skoro päť rokov sme spolu žili, rozprávali sme o svadbe, rodine, budúcnosti. Ale keď som začala spomínať deti, vždy menil tému. Hovoril, že najskôr chce stabilitu, cestovanie, šetriť peniaze, užívať si život. Prispôsobila som sa tomu. Presviedčala som sa, že mám ešte času dosť. Keď to skončilo, opakovala som si, že je lepšie nerodiť dieťa vo vzťahu, ktorý nefunguje.
Potom som sa vydala. Mala som dvadsaťdeväť a myslela som si, že teraz už nastal ten správny čas. Lenže manželstvo vydržalo necelé tri roky. Objavila som neveru, klamstvá, tajné dlhy. Odchádzala som bez detí, bez záväzkov, cítiac sa slobodná, ale s prázdnotou, ktorú som nevedela popísať. Znovu som si hovorila, že je lepšie, že som sa nestala mamou s niekým, kto si to nezaslúži.
Keď som mala tridsaťtri, mala som ďalší vážny vzťah. On chcel deti, ale nie záväzky. Chcel, aby som sa prispôsobila jeho životu, jeho tempu, jeho spôsobu existencie. Keď som hovorila o skutočnej rodine, povedal mi: raz, keď bude ten správny čas vo vzťahu. Odišla som. Zostala som opäť sama, presvedčená, že robím rozumné rozhodnutia.
Dnes, keď mám 39 rokov, nemám deti. Nemám stáleho partnera. Mám prácu, nezávislosť, svoj byt v Bratislave. Ale sú večery, keď prídem domov, položím kabelku na gauč a ticho je až príliš ťaživé. Sledujem moje kamarátky, ako rozprávajú o školách, úlohách, očkovaní, pubertálnych starostiach, a aj keď viem, že to nie je jednoduché, vidím, že majú niečo, čo mne chýba niekoho, kto im povie mami.
Teraz premýšľam nad niečím, čo som si predtým nikdy nepripustila mohla som byť slobodná matka. Mohla som prestať čakať na ideálneho muža a rozhodnúť sa byť mama tak či tak. Mohla som si vytvoriť rodinu podľa svojich pravidiel. Lenže som bola tak zameraná na to, aby som všetko robila správne, že nakoniec som neurobila nič.
