Zuzana vyrastala ako sirota s oboma rodičmi nažive. Kým svoju mamu poznala len z fotografií a videohovorov, otec býval cez stenu, no výchovu dcéry nechal hravo na iných hlavne na svojich rodičoch.
Zuzane sa zdalo, že otec sa jej bojí viac ako hrozivých účtov za elektrinu, len aby od nej náhodou nevypočul nejakú prosbu.
Spočiatku sa Zuzana na mamu hnevala veď v honbe za vlastným šťastím na dcéru celkom pozabudla. Čím však bola staršia, tým viac chápala. Kto by to mal, povedzme si rovno, jednoduché? Zostať s deckom na krku v šestnástich, keď otcom je tvoj spolužiak a sused v jednom balení…
Aspoňže nabrala odvahu a Zuzanu porodila, veď mohla aj inak rozhodnúť. Napriek tomu, že mama nechala Zuzanku ako bábätko babke s dedom, bola jej za to nekonečne vďačná. Ktovie, ako by to bolo dopadlo, keby rástla pri matke, ktorá, tak sa zdalo, mala k materstvu asi rovnaký vzťah ako k žehleniu ponožiek.
Zato detstvo mala Zuzana na parádu žila si ako v rozprávke zahŕňaná láskou.
Dedko s babkou by jej dali aj posledné lyžičky makových slíží. Mamka jej aspoň posielala z Bratislavy značkové handry a tie najhlasnejšie hračky zo všetkých detských obchodov v meste.
A keď sa Viera vydala za cudzozemca, balíky a eurá (lebo iná mena sa nenosí) prichádzali odušu ešte častejšie.
Zuzane sa občas zdalo, že sa tým mama snaží vyrovnať svoje materské resty.
K osemnástim narodeninám jej dokonca poslala peniaze, aby dedo kúpil v Trnave garsónku, nech má Zuzana kde bývať počas štúdia na univerzite predsa len lepšie ako zdieľať izbu s neznámymi vo vlhkej intrákovej kobke.
Takto Viera krok za krokom, však nenápadne, dávala Zuzane najavo, že všetko je predsa len pre jej blaho.
Dedko aj babka len krútili hlavou, lebo Zuzana mame nezazlievala nič, tak ako ani neprekypovala vrelými citmi.
A keď už Viera raz za uhorský rok prišla domov, každý myslel, že tieto dve sú sestry nielenže boli ako vajce vajcu, ale Viera udržiavala mladistvú vizáž, že by jej v 34 hádal ktokoľvek ledva dvadsaťpäť.
No čo, Zuzka, nejdeš predsa len so mnou?
Ale kdeže, ešte musím študovať!
Tak študuj, študuj… Po kom si len taká múdra? Tu máš môj nový mobil, ak potrebuješ peniaze alebo čokoľvek, kedykoľvek volaj.
Vďaka, mama, nakúpila si mi toho more, aj peňazí si dala dosť, hádam mi vystačí na dlho.
Zuzana ani len nepostrehla, ako Vieru škublo, keď počula slovko mama. Ani s vekom neprichádzala na chuť materinstvu. Aj svojmu švajčiarskemu manželovi tvrdila, že pomáha rodičom a mladšej sestre, o dospelej dcére na Slovensku ani slovo.
Asi Zuzanu mala rada len trochu inak, takým spôsobom, akým má človek rád vzdialené sesternice.
Keď Vieru raz manžel opustil pre temperamentnú susedku Švajčiarku, najprv zamierila za dcérou.
Zuzi, nemáš nič proti, keby som bývala s tebou?
Veď jasné, aj tak sa čoskoro vydávam, potom ideme s Michalom bývať k nemu.
Vydávaš? Nie je skoro? Veď ti len dvadsať svietilo na torte.
Skoro???
Zuzane hryzlo na jazyku: Veď ty si ma mala v šestnástich!, ale zhltla tú poznámku. Nechcela mame pripomínať jej tínedžerské bravúry. Vlastné rozhodnutia predsa nejde delegovať.
Zuzana často porovnávala rodičov svojho nastávajúceho s Vierou. Kým svokrovci ju prijali vrúcnejšie než vlastnú corgoňovskú pálenku, Viera ani nevedela, kto jej dcéru povedie k oltáru.
Prídem na svadbu, ale teraz musím nabrať dych. Idem do Grécka.
M-m-m… Grécko… vraj krásy samé. Michal tam sem-tam lieta na služobky, aj včera zmizol na rokovanie…
Do svadby pár dní. Zuzana už ledva stála na nohách, organizovanie veľkého dňa je väčšia drina ako práce v Tescu pred Vianocami.
Michal mal neodkladné povinnosti a zdržal sa. Mama sa ako vyparila a na správy neodpovedala, čo už.
Aspoň že Zuzana mala isté, že Michal sa onedlho dozvie tú veľkú novinku: bude otcom!
Neplánovala to, deti až po svadbe, no už je to tak, aspoň nevyzerá ako svadba narýchlo kvôli brušku.
Konečne! Už som myslela, že si sa zaľúbil do Grékyne a svadbu rušíš!
Aká Grékyňa, láska? Veď vieš, že neverím v romániky na služobkách.
No Michal nemal celkom čisté svedomie… Práve v Grécku zažil pracovnú noc s krajankou s viac ako diplomom…
Bola to scéna ako z telenovely, farebný ohňostroj a vankúše podvedených.
Zuzana len stála, nechápajúc, čo sa to pred ňou odohráva.
O aké tajomstvá tu ide? Čakám s Michalom dieťa! On ti predsa povedal…
Čože si vravela?! Ty čakáš dieťa s mojím manželom?! To je vtip?!
Vyzerám na žartovnú kráľovnú?! Spoznali sme sa v Grécku, pár nocí tam, potom aj tu Michal, povedz jej, aké to bolo medzi nami famózne!
Choďte! Obaja, von! Nechcem vás vidieť!
Zuzi, prepáč, bola to chyba!
Chybou bolo vziať si človeka, čo dokáže niečo tak podlé!
Zuzana okamžite dala žiadosť o rozvod. Michalovi neodpustila a s matkou stratila kontakt úplne.
Vrátila sa do rodnej dediny k dedkovi a babke, kde v pokoji donosila a porodila syna.
O matke a exmanželovi nič nepočula, ani vedieť nechcela.
Až o mesiac zazvonil telefón. Volali z trnavskej pôrodnice.
Vy ste dcéra Viery Kováčovej?
Áno, stalo sa niečo?
Vaša matka pri pôrode zomrela. Narodila sa dievčatko, možno by ste ho chceli? Slečna, ste tam? Máme malú dať do domova, alebo prídete?
Ja… prídem!
A tak Zuzana dievčatko zobrala. Jednoducho nemohla inak…
Michal by si dieťa nevzal, stále zvaloval všetko na Vieru.
Zuzana však vedela, že za všetko sú na vine dospelí, a nie deti.
Deti sú šťastie. Jej šťastie a šťastia nikdy nie je priveľa…
