Mám 54 rokov a za ten čas som bol na troch rande s ženami vo veku 37, 45 a 58 rokov. Tu je, čo som si z toho odniesol.
Môj dobrý kamarát Peter má 54. Dvakrát bol ženatý, má dospelé deti. Po rozvode býva v Bratislave, pracuje, stará sa o seba a nebojí sa začať znova. Nedávno sa mi zdôveril s tromi rande, ktoré mu veľa ukázali.
Prvé rande 45 rokov: A kde máš auto?
Prišla upravená, sebavedomá, rozhovor plynul hladko. Len čo zistila, že Peter nemá auto, jej tón sa razom zmenil.
Ako oddychuješ bez auta?
A keď prší, čo potom?
Ako ideš nakupovať do Auparku?
Otázky sa opakovali stále dookola, až bolo jasné: nezaujíma ju človek, ale jeho postavenie. Peter sa len pousmial:
Ak je prvoradé železo a nie srdce, to nie je pre mňa.
Záver: Vonkajšia istota nemusí znamenať vnútornú zrelosť.
Druhé rande 37 rokov: Mám rada starších mužov
Ona bola mladá, plná energie, dve deti a hypotéka na krku. Hneď povedala, že hľadá spoľahlivého chlapa. Peter rýchlo pochopil: ide skôr o istotu než o lásku. No aj tak bolo spolu príjemne, smiali sa a kecali.
S ňou bola sranda, ale nenahováral som si nič. Je fajn pocítiť záujem bez veľkých plánov.
Záver: Mladí majú iskru, ale nie vždy hĺbku.
Tretie rande 58 rokov: Teraz mi niečo dlhuješ
Začali perfektne: žena bola aktívna, upravená, inteligentná, mali spoločný humor, rešpektovali sa. No už na ďalší deň mu zavolala:
Poď so mnou na chatu, zhodíme sneh zo strechy! Už sme pripravení, môžeš ísť?
Peter ostal v rozpakoch.
Rád pomôžem. Ale keď to znie ako rozkaz, všetka chuť a záujem vyprchajú.
Záver: Byť svoj je fajn, ale dirigentský tón všetko pochová.
Čo si Peter uvedomil
Všetky tri boli niečím výnimočné, každá mala vlastný životný príbeh. No pre seba si Peter zobral hlavné ponaučenie:
Nechcem už hromy a blesky. Chcem človeka, pri ktorom je kľud a úprimnosť. Kde ma nik netlačí a nehrá sa na city.
Po päťdesiatke romantika nezmizne iba dozrie. A možno práve vtedy príde šanca na ozajstnú lásku: bez ružových okuliarov, no s hrejivou blízkosťou.
