S manželkou sme spolu už dvanásť rokov myslím, že to nie je zlý rodinný príbeh, však? Na začiatku to bolo skvelé, pracoval som, manželka sa starala o domácnosť a dali sme svetu dve krásne deti dcéru a syna.
Nedávno som bol povýšený v práci a náš rodinný príjem sa zvýšil. Človek by povedal, žime a buďme spokojní. Ale problémy prišli odkiaľ som ich najmenej čakal. Moja manželka sa zrazu stala závislou na telenovelách. Je to zvláštne, pozerá naozaj všetko, od kriminálnych seriálov a tureckých romantických príbehov až po kórejské drámy, o ktorých som doteraz ani netušil, že existujú.
No, ani by mi to neprekážalo, ak by jej tento spôsob oddychu vyhovoval. Lenže postupne jej seriály začali zaberať úplne všetok čas. Manželka takmer prestala upratovať či variť. Keď jej to spomeniem, navrhne, že môžeme objednať hotové jedlá, ak máme na to peniaze. Tak dobre, ale majú predsa tie naše deti každý deň jesť niečo z donášky?
K tomu všetkému začala aj naberať na váhe, lebo celé dni sedí pred obrazovkou a stále niečo chrúme. Snažil som sa jej pomôcť, navrhoval som, že pôjdeme spolu do fitka alebo na plaváreň, ale vždy odpovie len: Som unavená. Z čoho, preboha? Raz som sa rozhodol, že ju trochu zahanbím najal som upratovačku, ktorá celý byt vyglancovala. Výsledok? Manželka si myslela, že už fakt nemusí robiť nič ani sa venovať deťom, lebo všetok jej čas zhltli seriálové príbehy.
S deťmi často musím po návrate z práce písať domáce úlohy či zapínať práčku, lebo ona nemá čas. Svokra je samozrejme na strane manželky, hoci zo začiatku si myslela, že nie som dosť dobrý pre jej dcéru. Pomoc teda nečakám. Už mi prebehla hlavou aj myšlienka na rozvod. Je mi nesmierne ľúto detí najviac trpia práve ony. Som v koncoch a neviem, či ešte existuje nejaké riešenie.
Dnes večer, keď som do denníka zapisoval tieto riadky, uvedomil som si jednu vec: v rodine nie je najdôležitejšie, kto koľko pracuje alebo zarába. Podstatné je, aby sa každý snažil niečo pre spoločné šťastie urobiť. Snáď sa nám podarí o tom doma otvorene porozprávať lebo bez rozhovoru cesta vpred neexistuje.
