Vieš, bola som fakt mladá, keď som spoznala toho chlapa no proste jeden prefíkaný hajzlík. Najprv sa ku mne správal ako do neba, ochotne ma zahŕňal komplimentmi, zdalo sa, že je úplný ideál. Ale hneď ako dosiahol, čo chcel, zrazu zmizol zo dňa na deň. Rozchod ma zničil, no vtedy som ešte netušila, čo z toho všetkého vznikne. Bola som šokovaná, keď som zistila, že som tehotná. Najskôr som nechcela veriť nikomu, dokonca ani mojej mame. Ale uvedomovala som si, že bruško neukryjem večne, a keďže som už bola v štvrtom mesiaci, po dlhej noci plaču som jej to povedala.
Ona samozrejme okamžite všetko vyzvonila otcovi. Namiesto podpory som sa dočkala iba výčitiek a krutej vety od mamy: Kiežby som ťa nikdy nebola porodila. Zo strachu, čo na to povie celé dedina, ma donútili ísť na potrat, hoci som vedela, že ohrozujem svoje zdravie. Nakoniec som sa im podvolila, ale potom som už len plakala do vankúša každú noc. Mala som pocit, že som zradila svoje vlastné dieťa a dodnes prosím Boha o odpustenie. Život sa pre mňa na chvíľu úplne zastavil. V tej chvíli by som prijala aj smrť nie len tú morálnu, ale aj skutočnú. Ale mojim rodičom to bolo jedno. Starali sa iba o to, čo si o nich pomyslí dedina.
Po čase, keď som toho mala už fakt dosť, som z toho ich zatuchnutého domu ušla, našetrila som si za tie dva roky niečo z brigád a odišla preč. Dokončila som si vysokú školu v Bratislave a začala som si budovať vlastnú kariéru. Dnes mám výbornú prácu, aj peniaze prvýkrát v živote na ničom nešetrím a môžem si dopriať, čo chcem. Ale vieš, jedna vec mi stále chýba rodinu si za žiadne eurá nekúpim. Šanca stať sa mamou je už dávno preč. Mal som viacero známostí, aj žiadosti o ruku boli ale keď sa chlapi dozvedeli pravdu o tom, že deti už nebudem mať, stratili sa ako para nad hrncom.
Za všetko, čím som si prešla, viním iba mojich rodičov. Oni mi zobrali možnosť zažiť ten útulný pocit materstva. Teraz už nemám chuť ich ani len vidieť, nieto sa s nimi rozprávať. Keď otec dostal infarkt a mama mi volala, že mu mám pomôcť, jednoducho som odmietla. Pre mňa sú v tejto veci úplne vinní. Samozrejme, každý mesiac im posielam nejaké tie peniaze, ale je to len kvôli môjmu svedomiu aby som si mohla povedať, že mám čisté ruky. Ale nikdy, prísaham, nikdy nebudem svojej dcére spôsobovať to, čo oni mne. Rodičia tu majú byť preto, aby svoje deti podržali v najťažších chvíľach, nie aby ich otočili chrbtom. Moji rodičia sa nikdy nezamysleli nad tým, aké šťastie mi vlastne vzali… a ja s tým musím žiť do konca života.
