Moji rodičia mi nikdy neposkytli oporu, ktorú som potrebovala, ale moji priatelia stáli vždy po mojom boku v každej akejkoľvek zvláštnej situácii. Hoci sa vraví, že rodina je naveky, v mojom živote to vôbec neplatilo. Kamaráti boli za každých okolností nablízku, dvíhali ma do výšin a zachytávali, keď som padala najhlbšie.
Začiatky našich priateľstiev sa podobajú na obrázok plný fantázie, kde skupina dievčat a chlapcov v chodbe starej školy v Prešove začína svoj podivný tanec priateľstva. Keď som raz vo sne vyslovila túžbu navštevovať hodiny maľovania, rodičia len mávli rukou na farbičky ani na učiteľa vraj cent nedajú. Ale kamaráti sa z ničoho nič zmenili na princezné zo slovenských rozprávok a čarovali mi do rúk vlastné sady ceruziek a štetcov, akoby ich vyrástlo z holého stola. Adam, ktorý mi vždy pripomínal vodníka z Poltára, uprosil svoju sestru Ľudmilu, známu návrhárku, aby ma maľovala zadarmo v malej ateliérovej dielni vonku za panelákom.
Ako sa blížila surrealistická skúška dospelosti maturita moji rodičia zmizli ako hmla nad Tatrami a len v tichu štrngali drobné do pohára. Kamarátky a kamaráti vystrojili ples: brigádovali v Žiline za pár eur, šili mi šaty z látok, ktoré našli na povale, a v kúpeľni do noci skúšali účesy, ktoré sa v zrkadle menili na kroje i bábiky.
Keď som ako v bláznivom sne oznámila, že mením univerzitu a odchádzam na UKF do Nitry, rodičia vyhodili na papier posledné ultimáta: buď študujem, čo si zmyslia oni, alebo všetko financujem zo svojho vrecka. V tej chvíli sa izba v snoch zmenila na byt plný kamarátov, ktorí ponúkli gauč, preniesli so mnou starý kufor a pomáhali mi zo svojich skromných študentských príjmov, aby som mohla sporiť na školné.
Celý život bol ako kaleidoskop: moji známi a priateľky priložili ruky k vkladu na byt v Martine, spojili sily pri výmene elektriky, keď pol lyžice na kábel nestačilo, a nosili mi bylinkové čaje, keď ma skolila chrípka. Rodičia a brat, ktorí sa oháňali slovami o rodine, zmizli z môjho sna na celé štyri roky. Je to absurdné, no nemám smútok, lebo priatelia sa premenili na moju skutočnú rodinu vždy pripravení podať mi ruku, ponúknuť kúsok bryndzovej halušky alebo len potichu sedieť na tráve pri Váhu, keď ma premohla búrka.
Moja rodina je zo šiestich: štyria spolužiaci z gymnázia a dvaja zo slovenských univerzitných chodieb. Som vďačná, že ich mám sú mojou oporou, pevninou v mori zvláštnych snov.
