Už toho mám dosť, odchádzam! Koľko ešte vydržím? Malý, jej večná únava, prosby o pomoc, o chvíľu sa zbláznimchcem ísť von ako kedysi! Chcem milovanie! Pracujem! Nakoniec Chcem prísť k milovanej manželke, k žene Teraz budem bývať u kamaráta, potom si nájdem mladú ach sedel som za volantom, rozmýšľal, že dnes sa skončilo všetko medzi mnou a manželkou, a nervózne som fajčil.
Náš príbeh s manželkou je starý ako svet. Spoznali sme sa, bezhlavo sa zamilovali, vášeň bola akútna, na ochranu sme zabudli, za pár mesiacov ukázala dva prúžky.
Samozrejme, maj bábo, zvládneme to! sebavedomo som vyhlásil ja, všetky matky a starí rodičia prikyvovali, že pomôžu, len nech porodí Potom svadba, narodenie, šťastné slzy syn! A potom bezstarostný život sa skončil, žena sa zmenila na domovú sliepku, stále nevyspatá, neučesaná, večný krik dieťaťa a aj v noci, jej pomôž, pomôž sa ozývalo stále Kam sa podela moja dievčinka? Rodina sa vytratila Ostali sme na všetko sami.
Nie som pripravený! povedal som dnes manželke a tresol dverami pred jej plačom s plačúcim bábätkom v náručí.
Pískanie bŕzd pred autom sa zrazu objavila tmavá, zhrbená postava.
Máte toho dosť? vysúkal som sa von z auta a pristúpil k postave.
Muž v kabáte, narovnal sa a pozrel sa na mňa smutnými starými očami, zašepkal:
Áno.
Nečakal som takú odpoveď, zmätený som sa opýtal:
Ocko, treba vám pomôcť? Potrebujete pomoc?
Už nechcem žiť.
Ale čo to, no poď, odvediem vás domov? Porozprávate mi o tom, možno vám budem vedieť pomôcť? chytil som starca za ruku a opatrne ho viedol k autu.
Tak porozprávajte, dedko zapálil som si cigaretu.
To je dlhý príbeh.
Mám čas.
Starec si ma pozorne prezrel, skĺzol pohľadom na fotku, čo visela nad palubnou doskou.
Päťdesiat rokov dozadu som stretol dievčinu, hneď som sa zamiloval, všetko sa rýchlo zbehlo, rodina, syn, dedič Zdalo sa, že to je šťastie. Lenže som chcel, aby všetko bolo ako predtým, láska, vášeň, mladosť Žena bola unavená, malé dieťa, domácnosť na ňu som všetko hodil, nepomáhal som našiel som si ženu na pracovisku, začalo to medzi nami Manželka sa dozvedela, rozvod, a je. Rozviedli sme sa. S tou ďalšou ženou to nevyšlo, neľutoval som, vychutnal som si voľnosť. Ona si znova našla muža, rozkvitla, syn volal nevlastného otca tatko, mňa to nijak nebolelo.
A vy ste čo? nervózne som zapálil ďalšiu cigaretu.
Ja? Dopil som to, ani rodina, ani žena, ani deti. Dnes má syn päťdesiat, chcel som ho ísť pozdraviť, na prahu ma nechal, zaplakal starček sám si za to môžem. Povedal mi, že nie som jeho otec, mám si ísť užívať ďalej.
No, kde vás mám odviesť, dedko? buchol som po volante.
Tu bývam, už tu, choď, starosti si s mojím životom nerob vystúpil starec a pomaly sa pobral k deväťposchodovej bytovke neďaleko cesty. Očami som sledoval, či vošiel do vchodu, chvíľu som ešte postál a otočil auto. Zastavil som v supermarkete a kúpil kvety.
Odpusť mi, prosím vošiel som domov a kľakol pred uplakanou ženou oddýchni si, milovaná.
Vzdal som jej syna, išiel do druhej izby, kolísal ho a tlmeným hlasom začal spievať: Spi už, hračky sú unavené…
Prekvapený syn rýchlo zaspal, dôverčivo položil ruku na moje rozbúrené srdce. S láskou som pozrel na chlapca: Chcem sledovať, ako môj syn rastie, chcem počuť tatko
Zasa si zachraňoval topiacich sa? s úsmevom privítala stará pani svojho starca vo dverách. Ten sa usmieval, kabát vešal na vešiak.
Áno, zachraňoval som, niekomu musím občas vtláčať do hlavy základné pravdy.
Ako vieš, komu treba pomôcť?
Ja sám som ju v tom veku potreboval
Poď na večeru, záchranca, no nezabudni, zajtra ideme na jubileum k synovi, žiadni topiaci večer stará pani s láskou pozrela na muža.
Neprešmykne mi to, päťdesiat má náš dedič, naše láska, ako by som zabudol objal ženu a spolu sa presunuli do kuchyne, usmievajúc saStarček jemne chytil svoju ženu za ruku, obaja sa usmievali. V kuchyni zavládla teplá vôňa a pokoj, ktorý mu za tie roky tak veľmi chýbal. Vieš, povedal, niekedy je najdôležitejšie pristaviť sa a vrátiť domov.
Medzitým doma mladý muž stál v tmavej izbe, opatrne držal svojho syna v náručí. Po prvý raz pocítil, že to, čomu hovoril bremeno, je vlastne dar. V tichu nočného pokoja si uvedomil, že jeho najväčšie dobrodružstvo práve začína.
Za oknom bol svet stále rovnaký, ruch a neporiadok, ale medzi dvoma domami, dvomi generáciami, sa rozsvietilo svetlo. Láska, ktorú obaja muži kedysi stratili, si znova našla cestu. A hoci nevedeli, koľko ešte vydržia, dnes sa rozhodli: vydržia všetko, pokiaľ budú spolu.
