Dnes som sa opäť zobudila s ťažobou v srdci, opäť rozmýšľajúc nad tým, ako sa mi život za posledné tri roky obrátil naruby. Vzala som si Petra pred tromi rokmi a vtedy sa mi zdalo, že všetko je tak, ako má byť. No už po svadbe sa začal meniť cítila som, že som preňho čoraz menej dôležitá, akoby som sa stala neviditeľnou. Moje prosby a potreby ostali nepovšimnuté, akoby som neexistovala.
Počas tehotenstva som potrebovala jeho oporu a blízkosť, ale dostávala som od neho namiesto toho len urážky a chladné správanie. V ich rodine bolo zvykom, že nevesta by mala poslúchať svokrovcov, najmä svokru. To, čo na mňa čakalo, bol pre mňa šok. Jeho rodičia ma neustále urážali, kričali na mňa, a Peter nikdy nestál na mojej strane, vždy obhajoval ich, akoby som bola pre nich len niekto, koho treba vychovávať a naprávať, nie akceptovať a milovať. Každá snaha brániť sa veci len zhoršila.
Najviac som zostala zaskočená, keď na mňa svokra raz fyzicky zaútočila a na tri dni ma zamkla do pivnice. Tá jej nenávisť bola až neuveriteľná a bolesť, ktorú vo mne zanechala, sa len ťažko popisuje. Svokor mi tiež dával pocítiť, že nikdy nie som dosť dobrá neustále ma kritizoval, hoci nevedel povedať dôvod. Často som sa cítila vinná za všetko a verila som, že som zlyhala, hoci som nerozumela, kde.
V poslednom čase stále častejšie rozmýšľam nad rozvodom. Už nedokážem žiť pod stálym tlakom ich kritiky a obáv z ich odsúdenia. Keď som sa vydávala, túžila som po láskavej a rešpektujúcej rodine, kde by si ľudia boli oporou. Realita je však drsná každé stretnutie s rodinou manžela končí hádkou a ponižovaním, ktoré už nechcem trpieť v tichosti.
V modlitbách prosím o to, aby sa Peter zmenil a stal sa opäť tým láskavým mužom, akého som poznala pred svadbou. No v mojom vnútri cítim, že už viac nedokážem znesť správanie jeho rodiny. Verím, že vzťah bez úcty a pochopenia nemá zmysel. Pred dvoma mesiacmi som mu povedala, že chcem bývať sama, no on nesúhlasil a pohádali sme sa. Napokon som odišla od nich. Svokra po dedine rozšírila klebety, že som bola vyhodená z domu, lebo som bola neposlušná a vraj nevychovaná.
Včera mi Peter opäť napísal, prosil ma, aby som sa vrátila nazad. Možno si konečne uvedomil, kde urobil chybu. Sama neviem, čo mám robiť. Cítim sa rozpoltená medzi nádejou na lepší život a túžbou ukončiť túto neznesiteľnú situáciu. Úprimne neviem, ako sa rozhodnúť.
