Vieš čo, poviem ti, keď moja mama zistila, že som sa vydala, mám dobrú robotu a svoj byt v Bratislave, hneď prišla za mnou s prosbou o finančnú pomoc.
Mama bola vždy na mňa mimoriadne prísna. Otec často cestoval kvôli práci, tak všetko zostalo na nej. Otec ma mal rád, a keď prišiel domov, nosil mi darčeky. Ale mama tú svoju lásku veľmi nevedela ukázať. Jedného dňa otec odišiel nikam a už sa nikdy nevrátil.
V škole som nikdy nemala kamarátky. Vždy som chodila oblečená ako vyžobraná, v starej uniforme, ktorú mama našla niekde na kontajneri. Vždy mi vravela: Nenos sa, čo doma máme, najprv si musím upratať život a na teba nemám peniaze. Tak som tú ošúchanú uniformu trpezlivo nosila celý piaty ročník.
Neskôr mi susedka podarovala uniformu po svojej dcére, keď skončila školu. Tú som poctivo obliekala až do maturity. Na nohy som si natiahla, čo bolo poruke, a veríš, že mi tie topánky vydržali tri roky, kým som z nich úplne nevyrástla? Potom som úspešne zmaturovala a rozhodla sa ísť na vysokú, vybrala som si ekonomickú fakultu. Na intráku som aj naďalej nosila všetko, čo mi kamošky darovali, keď ich omrzelo oblečenie.
Raz som spoznala Dominika, ktorý už mal pár rokov po škole. Začali sme sa stretávať a napokon ma predstavil svojim rodičom. Keď som k nim prišla, hanbila som sa za tie svoje staré topánky, už boli rozderavené a nohy som mala úplne mokré, ale jeho mama to prehliadla. Na ďalší deň ma pozvala k sebe a dala mi krásne nové topánky.
Trocha som sa bála, či si jeho rodičia nebudú myslieť, že som pre Dominika málo dobrá, ale veľmi rýchlo ma začali brať ako vlastnú. Dodnes nechápem, čím som si to zaslúžila. Dostali sme od nich byt ako svadobný dar a hneď po skončení školy mi svokra ponúkla miesto v jej firme, kde mám fakt výborný plat. Konečne som si mohla kúpiť veci, ktoré som potrebovala. Stále ďakujem Bohu, že mi umožnil prejsť životom takto bez ujmy.
Keď sa mama dozvedela všetko okolo môjho života že som vydatá, mám dobrú prácu a bývame si vo vlastnom byte hneď chcela odo mňa peniaze. Ale tú našu debatu začula moja svokra. Zavolala hneď Dominika a aj môjho syna domov. Nakoniec môj muž jasne povedal mame, že už odo mňa nič čakať nemôže. Vraj, že je rád, že má dcéru, ale už nikdy nech nechodí do nášho domu. Odvtedy sa mi mama neozvala a ja sa teraz teším na narodenie nášho dieťatka.
