Júlia bola až po uši zamilovaná do Michala, v ktorom videla dokonalého partnera. Hoci túžila po svadbe, jej otec nesúhlasil s jej voľbou. Mama sa s Michalom zblížila až po tom, čo jej priniesol obrovskú kyticu kvetov pri ich prvom stretnutí. Otec Júlie však Michalovi neveril. Všimol si, že keď Michal pozval Júliu do reštaurácie, musela si za jedlo zaplatiť sama, lebo Michal tvrdil, že nemá dosť peňazí na karte. Navyše, Michal bol nezamestnaný a stále len opakoval, že si hľadá prácu, no nič si nevedel nájsť.
Napriek tomu Michal Júliu požiadal o ruku a ona súhlasila. S pomocou mamy napokon presvedčili aj otca, aby dal súhlas. Ten ju však varoval, že bude musieť rodinu živiť sama, pretože Michal nie je spoľahlivý pre živobytie. Otec povedal jasne, že svojmu zaťovi finančne pomáhať nikdy nebude.
Júlia však otcove slová ignorovala a svadba sa uskutočnila. Otec prispel k oslave, daroval im pol auta a súhlasil, že bude platiť nájom. Júliine kamarátky jej tajne závideli otcovu podporu. Prvé dva mesiace po svadbe sa zdalo byť všetko v poriadku, no čoskoro začali problémy. Michal si nevedel nájsť prácu a Júlia bola, presne ako otec predvídal, hlavnou živiteľkou rodiny.
Jedného dňa Júliina svokra navrhla, aby otec zamestnal Michala na lepšiu pozíciu. Júlia sa s touto prosbou obrátila na otca, ktorý napokon zamestnal Michala ako pomocného hutníka v závode. Michal však prácu nezvládal a po desiatich dňoch dal výpoveď. Vyčítal Júlii, že jej otec ho ponižuje takouto prácou a že on si zaslúži byť vedúcim.
Júlia sa znovu obrátila na otca o radu. Ten spochybnil Michalove vzdelanie a ukázalo sa, že Michal nemá ani ukončenú vysokú školu a za všetko vinil učiteľov. Napriek nedostatku skúseností a vzdelania si o sebe myslel, že má nárok na riaditeľskú funkciu.
Otec Júlie bol nahnevaný tou situáciou a pripomenul dcére, že ľudia makajú roky, aby dosiahli vedúce pozície. Nemohol predsa menovať niekoho bez školy za manažéra a odmietol Michala podporovať. Júliu opätovne varoval, no ona ho odmietla počúvať.
Neskôr Michal otvorene priznal Júlii svoje skutočné úmysly že ju vlastne nikdy nemiloval a ich manželstvo vníma len ako dočasnú výhodu. Naznačil aj rozvod a žiadal ju, aby bola pripravená deliť si spoločný majetok. Ani tu mu márne vychádzali plány Júliin otec bol prezieravý, byt zapísal len na svoje meno a očakával, čo môže nastať.
Z tohto príbehu plynie ponaučenie: pri výbere partnera sa nikdy nenechaj zaslepiť city a vždy si zachovaj rozum. Uveriť sľubom bez skutkov sa môže kruto nevyplatiť dôvera by sa mala budovať na poctivosti a úprimnosti, nie na prázdnych rečiach.
