Moja priateľka Bohdanka vlastnila kozmetický salón a bola veľmi láskavá a rozumná žena. Svojim priateľkám často dávala darčeky a nikdy za svoje služby v salóne nechcela od nich peniaze. Aj ja som jej chcela niečo vrátiť, a tak som jej pomáhala s dcérami z prvého manželstva. Bohdanka sa rozviedla s prvým mužom, pretože bol nesmierne lakomý, čo pocítili aj ich vlastné deti šetril dokonca na ich základných potrebách. Neskôr jej druhého manžela ovládla žiarlivosť a aj tento vzťah sa rozpadol. Tretí manžel bol neverný, a tak nasledoval ďalší rozvod. No vďaka rýchlym rozvodom si Bohdanka uchránila vlastníctvo svojho bytu v Košiciach, čo pre ňu znamenalo, že nemusí nikomu deliť strechu nad hlavou.
Napriek tomu, že sa Bohdanka usilovala nájsť mi partnera, jej nabitý program nám túto možnosť často znemožňoval. Napokon však raz, počas jednej cesty taxíkom, spoznala šoféra menom Peter. Bol to sympatický mladý muž so zelenými očami, a hoci mala Bohdanka spočiatku nízke očakávania, veľmi si rozumeli. O týždeň neskôr ju Peter predstavil svojej mame, ktorú všetci s láskou volali mama Viera. Na prvý pohľad pôsobila prívetivo, avšak jej starostlivosť rýchlo prerástla do prehnanej ochranárskosti.
Napriek tomu, že mal Peter už 34 rokov, jeho mama mu stále volala každý deň, nečakane k nim chodievala a neraz sa miešala do ich vzťahu spôsobom, ktorý bol neznesiteľný. Jedného večera sa dokonca Bohdanky opýtala, či sa s Petrom bozkávajú pred jeho odchodom do práce, a tvrdila, že to je kľúčom k šťastnej rodine. Mama Viera sa starala do všetkého a kde cítila problém, tam hneď zasahovala, čím začala medzi Bohdanku a Petra vnášať napätie. Často chodila neskoro domov, aby im pripravila večeru, a potom už len zostala bývať s nimi, ako keby to bol jej vlastný byt. Peter, neraz šťastný, že má doma dve gazdine v kuchyni i v spálni, sa od mamy ani nepohol.
Nakoniec si Bohdanka uvedomila, že takýto život sa ďalej znášať nedá, a s Petrom sa rozišla, len aby unikla spod pevnej ruky vládnucej svokry, ktorej pozornosť bola udusením každého osobného priestoru. Takto si občas spomínam na túto príhodu, keď premýšľam, ako vtedy v Košiciach vyzeral život našich rozhľadených a neúnavných žien.
