Narodený a vyrastaný na slovenskej dedine, František bol vždy slušný a prívetivý človek. Keď mal osemnásť rokov, rozhodol sa presťahovať do Bratislavy, aby si našiel prácu, napriek tomu, že rodina ho od toho odrádzala. Mysleli si, že by sa uživil aj doma na dedine, ale František bol rozhodnutý a ich varovaniami sa nenechal ovplyvniť.
Jeho mama, ktorá ho vychovávala sama po predčasnej smrti otca, ho nechcela pustiť. František pokračoval v štúdiu a stal sa kvalifikovaným automechanikom, pričom väčšinu svojho zárobku posielal domov na podporu mamy. Oženil sa, ale manželstvo sa rozpadlo po piatich rokoch žena nebola spokojná s ich finančnou situáciou. Napriek tomu si Františka obľúbili jeho priatelia i príbuzní.
Mestský život Františkovi nevyhovoval. Sklamalo ho, že mnohé problémy sa dali riešiť iba peniazmi. Túžil po jednoduchšom a zmysluplnom živote.
Keď telefonoval s mamou, navrhovala mu návrat na dedinu, kde bolo dosť práce. Spomenula aj možnosť nájsť si partnerku v ich spoločnej kamarátke Zuzane. František mal k Zuzane citový vzťah, ale aj jeho druhá manželka z mesta ho opustila kvôli finančným ťažkostiam.
Keď mal štyridsať, František sa rozhodol vrátiť do rodného Hriňova a zamestnal sa v miestnej píle. Táto zmena mu priniesla veľkú radosť. Na vlastnej koži pocítil hodnoty života v komunitnej dedine, kde sa ľudia navzájom podporujú a pomáhajú si. Opäť sa stretol so Zuzanou a zobrali sa. Krátko po svadbe sa im narodil prvý syn.
Najdôležitejšie bolo, že jeho návrat na dedinu spravil mame obrovskú radosť. František pochopil význam slovenskej príslovia: ,,Kde sú ľudia, tam je úžitok.” V novej etape života, obklopený srdečnosťou a oporou dedinskej komunity, nadobudol skutočnú spokojnosť a pocit naplnenia.
