Boli sme s manželkou úplne zaskočení, keď nám naša dcéra Zlatica oznámila, že sa bude vydávať. Veď mala len osemnásť rokov. Nedalo sa s ňou pohnúť, nech sme vraveli čokoľvek.
Moja svokra sa Zlatici hneď opýtala:
Zlatka, čakáš bábätko?
Nie, babi.
Zlatkin ženích bol iba o dva roky starší od nej. Stretnutie s jeho rodičmi dopadlo tak, že sme sa dohodli, že hostina bude u nás doma. Zlatica s tým však nebola spokojná.
Veď je to také zastarané! Poďme to urobiť moderne.
Hádať sme sa vedeli poriadne dlho. Nakoniec sme súhlasili, že svadobná hostina bude v reštaurácii. Zlatka si vybrala tú najdrahšiu možnosť. Ani my, ani ženíchovi rodičia neboli práve nadšení.
Zlatica sa rozplakala:
Svadbu mám len raz za život!
Zobrali sme si pôžičku. Presne to isté museli urobiť aj ženíchovi rodičia. Zlatica dostala prsteň s diamantmi, aký si vysnívala. So Zlaticou sme vybrali úchvatné svadobné šaty.
Na sobáš sme chceli prísť naším starým autom, ale Zlatka zasa nebola spokojná.
Požičajte SUV!
Otec jej vysvetľoval, že je to drahé!
Ja veľmi chcem.
Tak sme požičali SUV na svadbu našej dcéry a jej nastávajúceho. V deň svadby sme boli psychicky aj fyzicky úplne hotoví. Celá svadba nás stála obrovské peniaze. O pol roka sa Zlatica s mužom rozviedli.
Zlatke sa jednoducho nepáčilo byť vydatou. Mala kopu výčitiek na manžela.
Spomenul som si, ako som sa ženil ja. Mal som jednoduchú košeľu a úhľadné nohavice. Moja nevesta čakala na matrike s kyticou lúčnych kvetov. Sme spolu dvadsať rokov, máme dieťa. Žiadna veľkolepá svadba by nezmenila náš rodinný život.
V skutočnosti nie som proti svadbám. Ale všetko musí byť s mierou. Verím, že nabudúce bude naša dcéra opatrnejšia.
Pochopil som, že veľké oslavy šťastie nezaručujú. Vážnejšie veci v živote sa rozhodujú v srdci, nie v okázalosti.
