Volám sa Jozef a niekedy si hovorím, že mám v živote veľké šťastie. Podarilo sa mi totiž stať otcom aj manželom. Oženil som sa s Vierou, do ktorej som sa zamiloval ešte na gymnáziu. Verná kamarátka čakala ma celé roky, kým som bol na vojne, a keď som sa vrátil, hneď sme sa vzali.
Najskôr sa nám narodil najstarší syn, Tomáš. Potom, po troch rokoch, pribudol do rodiny druhý syn, Marek. Ale v kútiku duše som vždy túžil po dcére. Už keď bola Viera prvýkrát tehotná, všade som rozprával, že by som si najviac prial dcéru. Všetci sa len divili, veď každý chlap je hrdý, keď sa mu narodí syn. Ale ja som sníval o dcére. Osud to však zariadil inak prišlo najprv jedno a potom druhé chlapča.
S Vierou sme si žili dobre, chlapci rástli ako z vody, všetko bolo tak, ako má byť. Až raz prišla Viera s úplne nečakanou správou bola znovu tehotná. Ostal som z toho v miernom šoku, veď tretie dieťa sme vôbec neplánovali. Ale zároveň som bol šťastný, že sme na ceste k ďalšiemu prírastku.
No tak, teraz mi už tú dievčatko určite privedieš na svet! smiala sa Viera a tiež už verila tomu, že tentokrát to bude dcéra.
Dokonca aj naša mama a svokra hovorili, že podľa zákazníčkinho bruška je jasné, že sa nám narodí dievča, a aj sono to potvrdilo. Všetci sme sa tešili, že naše chalani budú mať sestřičku. Synovia už dokonca vymýšľali meno pre malú.
Keď prišiel ten deň, odviezol som Vieru do nemocnice. Noc som oka nezažmúril, stále mi behali hlavou myšlienky, či je všetko v poriadku a či už držím dcéru v náručí. Ráno mi volali z pôrodnice, že sa nám narodil syn, vážil 3,2 kila a meral 54 centimetrov.
Neveril som vlastným ušiam myslel som, že si zo mňa robia žarty! Veď sme mali mať dievča! Ale bohužiaľ, nebola to žiadna chyba, naozaj bol na svete ďalší chlapec. Tomuto nikto nerozumel, veď aj lekárka na sone tvrdila, že to bude dievča… Keď som zavolal Viere, povedal som jej:
Počuj, však si ma nepodviedla so susedom, či čo?
Čo ti šibe? Prečo takto rozprávaš? urazene odvetila Viera.
No lebo sme mali mať dievča!
Si normálny? Už mi fakt lezieš na nervy!
Keď Vieru pustili z nemocnice, išiel som po ňu aj s malým. Doma rozbalila perinku a keď som zbadal ten malý, krehký uzlíček, čo tak veľmi potreboval lásku a opateru, okamžite som si ho zamiloval. Dali sme mu meno Kristián, ale všetci sme mu hovorili Kiko.
Prešlo štyri a pol roka. Učil som nášho Kika jazdiť na kolobežke. Vôbec mi nebol podobný. Veľmi sa podobal skôr Viere, zatiaľ čo obaja starší synovia sú moji ako cez kopírku.
Jedného dňa som však počul, ako sa susedy na lavičke rozprávajú, že Kiko vôbec nevyzerá ako ja, a dokonca spomenuli, že má črty ako Marek zo štvrtého vchodu.
Bolo mi to veľmi ľúto, až som sa odvážil spýtať Viery, či je Kiko naozaj môj.
Začínaš znova! Ako môžeš vôbec pochybovať? Ako ťa napadlo, že by som ťa podviedla? To je už na hlavu!
Len chcem vedieť pravdu! Veď ťa Marek raz viezol domov z práce!
Áno, bola som už tehotná a bolo mi zle! Niesla som domov dva ťažké nákupy, on len zastavil a hodil ma domov. To už je nevera?
Nie, ale aj tak mi Kiko nie je vôbec podobný…
S Vierou sme sa kvôli tomu pohádali. Bola na mňa riadne nasrdená. Nakoniec som navrhol, že si dáme urobiť testy otcovstva, ale ona najprv odmietala. O dva týždne však zrazu súhlasila ale pohrozila, že po výsledkoch so mnou končí. Myslel som si, že ju to jednoducho urazilo, napokon však išla do toho so mnou.
Jedného dňa som išiel vyniesť smeti a stretol som Mareka zo štvrtého vchodu. Má už 35 a stále je single. Obzeral som si ho a snažil sa v jeho tvári nájsť črty nášho Kika, ale nič spoločné nemali.
Vrátil som sa domov, sadol si do kuchyne a rozmýšľal. Vtom pribehol Kiko, vyskočil mi na kolená, objal ma a začal mi niečo rozprávať. Zrazu mi bolo jasné, že riešim hlúposti. Načo sú nejaké testy? Veď to je môj syn, cítim to v srdci. Zobral som ho do náruče a šiel za Vierou do spálne.
Na žiadne testy nepôjdeme!
Akože nie? Veď som už bola rozhodnutá, že pôjdem, len aby som mala od teba pokoj! Nech sa presvedčíš, že je to tvoj syn a že som ti nikdy nebola neverná!
Týždeň som potom Vieru presviedčal, nech mi prepáči, že som o nej pochyboval. Nakoniec mi odpustila. Deti vyrástli. Najstarší Tomáš sa oženil a jeho žena nám čoskoro porodila vnučku. Z Vierou sme sa stali starými rodičmi. Ani nevieš, ako som sa potešil konečne mám vnučku, ktorú môžem rozmaznávať.
Viac ako čokoľvek iné viem, že ju budem milovať celým srdcom, tak ako svojich troch synov.
