Môj manžel a ja sa zoznámili náhodou, keď sme boli spolubývajúci na internáte počas štúdia na univerzite v Bratislave. Postupne sa naše priateľstvo prehlbovalo, až sa z neho stalo niečo viac a nakoniec sme sa vzali. Aj keď sme si bývanie na internáte užívali, cítili sme, že je čas posunúť sa ďalej a založiť si vlastnú rodinu. Ako sa nám zvýšili príjmy, rozhodli sme sa investovať do vlastného bytu, čo znamenalo, že sme predali dve internátne izby.
Naše plány sme držali v tajnosti, chceli sme byt zrekonštruovať a prekvapiť rodinu veselou kolaudačnou oslavou. Lenže brat môjho manžela sa o našich zámeroch s predajom dozvedel a prišiel s návrhom:
Prečo mi tie izby nepredáte za trochu nižšiu cenu? Veď sme rodina, presviedčal nás a snažil sa vzbudiť súcit tým, že by platil na splátky, keďže má dve deti. Dokonca tvrdil, že izby majú veľmi nízku hodnotu, takže by bolo ťažké zaplatiť za ne plnú sumu. Netušil, že izby sme už dávno predali a s peniazmi sme si kúpili byt v Bratislave.
Brat môjho manžela však všetko prezradil tým, že rozprával o našom novom byte. Namiesto radosti pre nás bol očividne nahnevaný a bez slova odišiel. Bolo jasné, že chcel využiť situáciu vo svoj prospech, ale naše múdre rozhodnutia predčili jeho prefíkanosť.
