Keď sa dnes pozriem späť, bolo to už dávno, keď som v mladosti stretla toho ničomníka. Správal sa ku mne láskavo, zahŕňal ma lichôtkami a v očiach druhých bol dokonalým mužom. Lenže len čo dosiahol, čo chcel, bez slova zmizol z môjho života. Rozchod ma úplne zlomil, no vtedy som ešte netušila, aké dôsledky naše krátke stretnutia prinesú.
Bola som ohromená, keď som prišla na to, že čakám dieťa. Najprv som o tom mlčala, nikomu som nič nepovedala. Ale už keď som bola vo štvrtom mesiaci, pochopila som, že ďalej to tajiť nemôžem. Nakoniec som zozbierala odvahu a priznala sa mame. Tá neváhala a hneď všetko povedala otcovi. Z jeho úst som dostala len obviňovanie a tvrdé slová.
Zo strachu pred hanbou ma moji rodičia presvedčili, aby som šla na potrat, hoci to predstavovalo riziko pre moje zdravie. So slzami v očiach som nakoniec súhlasila a celé dni potom som preplakala s pocitom, že som zradila vlastné dieťa. Dodnes prosím Boha o odpustenie za to, čo som urobila. Mala som pocit, že sa mi zastavil život. Už som nechcela žiť. Rodičia však ostali chladní zaujímala ich iba dobrá povesť pred inými.
Napokon som sa po dvoch rokoch rozhodla ujsť z ich domu. Dokončila som vysokú školu a vybudovala si vlastnú úspešnú kariéru v Bratislave. Dosiahla som všetko, o čom som predtým len snívala, žila som v peknom byte, nový život začala od nuly. No jedna vec mi stále chýbala rodina. Hoci som zarobila dosť eur, túto túžbu mi žiadne peniaze nahradiť nevedeli. Nikdy som už nemohla byť matkou. Mala som pár vzťahov, aj ponuky na sobáš lenže keď muži zistili, že som neplodná, stratili sa tak rýchlo, ako môj prvý milenec.
Za všetko viním rodičov pripravili ma o najväčšie šťastie ženy, o možnosť stať sa mamou. Nechcela som ich viac vídať, ani počúvať ich hlasy. Keď otec prekonal infarkt a mama ma prosila, aby som mu prišla pomôcť, odmietla som. Zradili ma dávno predtým. Aby som predsa len mala pred sebou čisté svedomie, každý mesiac im posielam peniaze. Stále si myslím, že rodičia majú byť oporou svojim deťom a nie im obrátiť chrbát, keď ich najviac potrebujú. Moji rodičia nikdy nepochopili, koľko bolesti mi spôsobili…
