Koľkokrát som mu hovoril, že by si ju nemal brať. Dokonca aj tesne pred svadbou som ho úpenlivo prosil, aby to nerobil. No počúval ma? Bol po uši zamilovaný. A teraz má, čo si vybral.
Pred pár dňami mi zavolal môj syn. Už po jeho hlase som vycítil, že je chorý. Otca len tak niečo neoklame. Poprosil ma, aby som prišiel. Jeho manželka, keď zistila, že je chorý, si zbalila veci a odišla k svojim kamarátkam, a nemal nikoho, kto by mu uvaril čaj alebo spravil polievku.
Ani na telefón mu nedvíhala. Aj keď už bolo neskoro, ponáhľal som sa za ním. Po ceste som sa zastavil v lekárni a kúpil nejaké lieky. Po ceste som na ňu myslel. Musela predsa opustiť chorého muža, len aby mohla ísť k priateľkám. Môj syn bol naozaj zle. Keď som ho videl, mal som chuť volať sanitku, ale poprosil ma, aby som zatiaľ počkal.
Bol veľmi horúci a v byte nemal vôbec nič. Našťastie som kúpil lieky a priniesol aj nejaké jedlo. Len ťažko som sa udržal, aby som nezačal kričať. Aká žena to len je! Nechala chorého muža samého, v byte žiadne lieky, len jej tabletky na chudnutie a v chladničke ozývalo sa prázdnotou. Uvaril som synovi čaj a ponáhľal som sa ešte do obchodu. Potreboval vývar.
Až keď si trochu oddýchol a najedol sa, uľavilo sa mu. Aj teplota klesla. Jeho krásavica sa vrátila domov o tretej ráno a bola celá cítiť alkoholom. Zrejme sa výborne zabávala. Ani si nevypočula, čo jej hovorím o liekoch. Len kvôli synovmu zdravotnému stavu som nerobil scénu. Ale on, myslím, bol tiež len krôčik od hádky…
