Keď som mala devätnásť, môj frajer – volal sa Dušan – mi po roku randenia navrhol, aby som si ho vzala. Jasné, že som vedela, že je to trošku skoro, a hneď mi napadlo, že už nebudem môcť len tak chodiť s kamoškami na kávičky a diskotéky. Ale Dušan pôsobil spoľahlivo, hotový chlap do koča aj do voza. Báli ste sa niekedy, že už lepšieho nenájdete? Presne tak som sa vydala.
Začali sme bývať u jeho rodičov. Moji mali veľký dom pri Nitre a nám dali celé horné poschodie. Treba povedať, že Dušanova rodina vôbec nebola chudobná; a ešte aj Dušan v tej dobe celkom slušne zarábal, takže ja som si spokojne chodila na výšku a riešila maximálne aký index použiť.
O dva roky neskôr prišla na svet naša prvá dcéra, Vierka. Dušan a celá familia boli hotoví radosťou, lenže potom nám osud prihodil trošku iné karty, ako sme čakali. Dušan prišiel o robotu. Jeho rodičia mu núkali miesto vo firme, ale Dušan je samostatná jednotka, on predsa nebude pracovať “pod otcom”! Tak mu kamarát dal tip, že nech ide do Rakúska na zárobky. Dušan kývol.
Dohodli sme sa, že to bude iba na rok. Aby sme mali niečo našetrené, možno si niečo kúpime… Niečo na spôsob: kaša prežíva, život ide ďalej. Lenže keď Dušan ochutnal tie veľké eurá, čo tam zarábal, po roku sa vrátil a oznámil, že ide zase. Že na dva roky. Chce nám kúpiť byt v Nitre, aby sme nemuseli bývať s rodičmi. No uznajte, znie to pekne ale čo ja a dcéra? Dušan sľúbil, že príde párkrát do roka. Tak aj bolo. A o chvíľu to už boli roky celých päť!
Po tej dobe by ste už tiež túžili po chlapovi vedľa seba. Pamäť vymazaná, všetky city vypálené horšou verziou telenovely. A potom mi jedného dňa napísal jeden chalan Marek. Trochu starší odo mňa, samé komplimenty, vraj som najkrajšia, najžiadanejšia v celom Trenčíne. Od muža som už dávno nič podobné nepočula. Mesiac sme si vypisovali, potom sme sa stretli. A hádajte čo? Stalo sa to, áno, podviedla som manžela. Cítila som sa tak dobre, že sme sa ešte párkrát videli.
A potom, presne keď som sa vybúrila, Dušan prišiel domov tentokrát nadobro. Nasľuboval hory-doly, zaobstaral nám nový byt, kúpil aj nový gauč (čo si budeme, už bolo na čase). Lenže mňa zožieralo svedomie. Tak som mu všetko vyklopila priznala som sa, že som mu bola neverná. A nielen raz.
Čo nasledovalo? Dušan ma hneď vyhodil z bytu. Ja som si v duchu myslela, že hádam Marek za mňa postaví stan, ale ten len zamával rukami vraj má práce vyše hlavy, výhovorka na výhovorku. Bolo jasné, že som bola len krátka epizódka. Dušan už podal žiadosť o rozvod, dcéra žije so mnou u mamy, ale Dušan mi vyhráža, že mi ju vezme.
Tak sa hanbím, že som nevydržala a zradila vlastného manžela… Ako som to mohla spraviť? Keby tak človek vedel otočiť čas o pár rokov späť…
