Vieš čo sa mi stalo pred dvomi rokmi? Moja starká, Emília, zomrela a nechala mi domček na dedine, s obrovskou záhradou a zeleninovým políčkom. Ako malá som tam trávila každý prázdninový víkend, pomáhala starkej pri zaváraní, trhala som jablká, hrala sa s mačkou Miou a chalúpka bola vždy plná smiechu. Chodievali sme tam so Simou, mojou svokrou, a celou rodinou, aby sme si trochu oddýchli na čerstvom vzduchu a ponúkli si niečo dobré priamo zo záhrady. Zo Simou sme mali taký pokojný vzťah, nič dramatické, všetko v pohode.
Prišla sezóna zberu vieš, celá tá záležitosť okolo varenia lekvárov, kompótov a kvasených uhoriek. Všetko som mala nachystané, poháre pripravené, len začať. No keď som tam prišla, skoro mi odpadla sánka všetky ríbezle, egreše aj maliny fuč! Pýtam sa susedov, čo sa stalo, a oni na to, že vraj tunajší chlapci vbehli do záhrady v čase zberu a všetko obrali. Ale to mi nejako nesedelo, veď to by trvalo celý deň, a ovocie bolo preč úplne dokonale.
O chvíľu pribehla naša susedka, teta Margita, že mi musí niečo povedať. A predstav si Simona, moja svokra, tam bola deň predtým a vzala si dve obrovské vedrá s bobuľami! Ja som normálne zúrila, vôbec som to nechápala.
Tak som ju išla konfrontovať, a ona mi bez hanby povie, že všetko brala ona, vraj chce deťom dopriať vitamíny a že si na trhu nemôže dovoliť kúpiť toľké ovocie veď u nás kilo malín stojí aj 5 eur! Ja som zostala ako obarená. Bola som fakt nahnevaná, lebo som teraz musela všetko na džemy, zaváraniny a kompóty kupovať pekne draho v obchode.
Keď som sa vrátila domov, všetko som vyrozprávala Tomášovi, môjmu mužovi. Ten bol rovnako v šoku, čo jeho mama vystrojila. Tak som si povedala, že už budem mať všetko pod kontrolou zobrala som Simine kľúče od záhrady (áno, mala vlastné) a odvtedy tam chodí len s nami. Takže už žiadne podobné prekvapenia nehrozia len spoločné zaváranie a veľa smiechu, ako kedysi so starkou.
