Keď manžel podal žiadosť o rozvod, ja a moje deti sme sa presťahovali k mojim rodičom do Prešova. Sama by som to neutiahla, musela som pracovať aj sa postarať o deti. Vtedy mal môj starší syn tri roky a mladší dva.
Zobrala som si hypotéku na byt a začala som odznova. Najprv som len pozdravila susedov, inak nikoho nepoznala.
A potom sa naše cesty skrížili. Volal sa Michal, mal syna Adamka. Stretávala som ho v spoločnosti určitej ženy, tak som si myslela, že je ženatý. Pritom som ho mala rada už na prvý pohľad. Bol mi sympatický, ale s “ženatým chlapom” som ani nerozmýšľala niečo skúšať.
Raz mi pomohol opraviť batériu v kuchyni a pozvala som ho na kávu. Pri rozhovore vyšlo najavo, že tá žena je len opatrovateľka, nie jeho manželka. Vraj má smolu so starostlivosťou, nevie nájsť spoľahlivú pomoc. Jeho žena zomrela vlani. Okrem syna nemal nikoho blízkeho. Vtedy som si priznala, že z toho môže byť viac…
Stali sme sa si bližší, volali sme si, niekedy sme brali deti na spoločnú prechádzku po námestí. Jedného dňa, keď u nás boli rodičia na návšteve, zaklopal Michal.
Ako sa máš? Prosím ťa, postráž mi Adamka. Škôlku zavreli kvôli chrípke, musím nečakane do roboty a opatrovateľka ochorela.
Jasne, bez problémov, odpovedala som.
Dal mi celú tašku detských vecí, jedla a spísané inštrukcie, ako sa mám o syna starať. Sľúbil, že sa ozve, ale nečakala som, že bude volať každú pol hodinu a pýtať si podrobný report: čo jedol, v čom bol oblečený, či boli na čerstvom vzduchu…
Keď sa večer prišiel pre Adamka, rozčúlil sa, prečo má červenú košeľu, keď mal mať podľa inštrukcií modrú. Miesto ďakujem som počúvala len reči a výčitky. Na záver zahlásil:
Donesiem ti ho aj zajtra, platí?
Neodmietla som ho ani keď som bola zavalená prácou. Lenže jedného dňa som sama skončila v nemocnici. Michal mi volal, kričal, prečo neotváram dvere. Vysvetlila som mu, že ležím v nemocnici, zložil bez rozlúčky.
O nejaký čas sa ponúkol, že postráži moje deti, keď budem v práci. Odmietla som, lebo som mala dôležité povinnosti. Odvtedy telefonáty ani stretnutia neboli a keď sme sa náhodou stretli pri vchode, ledva sme kývli hlavou.
Myslela som, že konečne som našla toho pravého. Bol to však len človek, ktorý ma využíval podľa potreby. Verím, že jedného dňa sa mi podarí stretnúť skutočného muža, ktorý mi nahradí celý svet…







