Oľga celý deň chystala dokonalého Silvestra: upratovala, varila a prestierala sviatočný stôl. Prvýkrát trávila Nový rok nie s rodičmi, ale so svojou láskou. Už tretí mesiac žila s Tolom v jeho byte. Je o 15 rokov starší, rozvedený, platí alimenty a občas si rád vypije… ale to sú drobnosti, keď niekoho milujete. Nikto nechápal, čím si ju získal: vzhľadom ani zďaleka neohúri, povahou nepríjemný, lakomý až to bolí a navyše nikdy nemá peniaze. Ak ich má, tak len pre seba. No práve do tejto „zázračnej polovičky“ sa Oľga zaľúbila. Oľga dúfala, že Tolik ocení, aká je starostlivá a pracovita – a určite si ju bude chcieť vziať za ženu. Veď sám povedal: „Treba sa najskôr spolu zohriať. Potom uvidíme, aká si gazdinka. Čo ak si taká istá ako tá moja bývalá?“ Aká bola jeho bývalá, Oľga nemala tušenia, lebo nikdy nič poriadne nepovedal. Snažila sa zo všetkých síl ukázať to najlepšie: nenadávala, keď prišiel opitý, varila, prala, upratovala, nákupy platila zo svojho (aby si nemyslel, že je vypočítavá). Aj sviatočný stôl nachystala za vlastné. A kúpu mu pod stromček nový mobil. Počas Oľginej prípravy na sviatok sa jej milovaný Tolik tiež „pripravoval“ po svojom – popíjal s kamarátmi. Domov dorazil rozjarený a oznámil, že na Silvestra k nim prídu jeho známi. Ktorých ona nepoznala. Oľga bola hotová, do polnoci zostával hodina, náladu mala pokazenú, ale ovládala sa, aby mu nič nevyčítala – nechcela byť ako jeho bývalá. Pol hodiny pred Novým rokom sa do bytu vtrhla hlučná opitá partia. Tolik vyhlásil hostinu a oslava mohla pokračovať. Oľgu hosťom ani nepredstavil, nikto si ju nevšímal – všetci len pili, bavili sa medzi sebou. Keď upozornila, že je čas naliať šampanské, pohľadali na ňu, akoby bola nepozvaný hosť. — A to je kto? – opýtala sa opitá slečna. — Susedka v posteli, – zachechtal sa Tolik a s ním aj ostatní. Jedli jej jedlo a vysmievali sa jej. Pod údermi polnočných zvonov sa smiali jej naivite a chválili Tolika, že si našiel „zadarmo kuchárku i upratovačku“. Tolik sa jej nezastal – smial sa s ostatnými. Veselo si užíval jedlo, čo nakúpila a navarila ona. Oľga potichu odišla do izby, pobalila si veci a vrátila sa k rodičom. Taký hrozný Silvester nezažila nikdy. Mama len povedala: „Ja som ti hovorila,“ otec si vydýchol a Oľga, vyplakaná do sýtosti, zosnímala z očí ružové okuliare. O týždeň, keď Tolikovi došli peniaze, objavil sa u nej a ako by sa nič nestalo sa spýtal: — A čože si odišla? Urazila si sa? – keď videl, že nemá záujem o zmierenie, skúšal: – No výborne, ty si si u mamičky v pohode, a mne v chladničke myš zdochla! Začínaš byť ako moja bývalá! Z tej drzosti jej došli slová. V duchu si tisíckrát opakovala, čo mu povie, no napokon povedať zvládla len jediné – v poriadne „slovenskom“ duchu ho poslať kadeľahšie a zabuchnúť za ním dvere. Takto sa pre Oľgu začal nový život práve s príchodom Nového roka.

Počúvaj, musím ti niečo povedať, to sa ti bude zdať akoby to bola scéna z nejakého slovenského seriálu ale naozaj sa to stalo mojej kamarátke Zuzke. Vieš, ona žila dlhé roky s rodičmi v Trenčíne, ale na jeseň sa prvý raz odsťahovala. Presťahovala sa priamo k Marekovi áno, tomu Marekovi, čo je o pätnásť rokov starší, bol už raz ženatý, platí výživné, občas si viac vypije a peniazmi moc neoplýva. Vždy vravieva: Načo míňať zbytočne, treba šetriť. Ale vieš Zuzka je neskutočne zaľúbená. A prečo práve do Mareka? No nikto to nechápe nie je bohvieako príťažlivý, skôr by som povedala, že taký čudák, povaha mrzutá, lakomec, a aj keď má nejaké tie eurá, použije ich akurát pre seba.

Tri mesiace bývala Zuzka s Marekom v jeho starom panelákovom byte na sídlisku v Bratislave. Snažila sa naozaj zo všetkých síl varila, prala, všetko robila a chcela, aby si Marek všimol, aká je starostlivá. Tajne dúfala, že ju požiada o ruku. Marek vždy len hovoril: Najprv si vyskúšame, aká si gazdinka, nech sa zbytočne nepopálim ako s bývalou. O tej bývalej nikdy podrobnosti nerozprával a Zuzke to vŕtalo v hlave. Tak sa naozaj snažila ani slova, keď Marek prišiel domov opitý, navarila, upratala, šla pre potraviny za svoje úspory (veď nech si nemyslí, že je zlatokopka). A teraz na Silvestra všetko nachystala, nakúpila šampanské, chlebíčky, urobila zemiakový šalát a ešte aj nový mobil mu z výplaty kúpila.

Kým Zuzka pobehovala po byte ako fretka, jej zázračný Marek sa pripravoval na Silvestra po svojom šiel na pivo s partiou zo stavby. Došiel tesne pred polnocou, už mal poriadne vypité, a zahlásil, že za chvíľu k nim prídu jeho kamaráti. Ona nepoznala nikoho z nich, ale nevadí snažila sa usmievať a udržať náladu. Do polnoci zostávalo možno hodinu.

Asi pol hodiny pred Novým rokom sa dovalila do bytu grupa chlapi, baby, všetci už pod parou. Marek ich hneď posadil, rozlieval borovičku, vínko, a zábava pokračovala. Zuzku nikomu nepredstavil, ako keby bola vzduch. Pri stole len sedela, nikto sa s ňou nebavil, len jedli, pili a hrali vlastné vtipy. Keď Zuzka skúsila upozorniť, že o dve minúty je polnoc a mali by si naliať šampanské, jedna baba sa na ňu oborila: A ty si kto, prosím ťa? A Marek sa rozrehotal: To je moja postelová susedka! a všetci sa začali smiať.

Jedli chlebíčky, šalát a bábovku, ktorú pripravila, a ešte ju vysmievali. Dokonca Marek s nimi namiesto toho, aby sa jej zastal. Pri tóne zvonov z Dómu sa smiali na jej úprimnosti a Mareka chválili, že si našiel kuchárku a upratovačku zadarmo. On papal jej kapustnicu a akoby nič, tváril sa, že je všetko v poriadku.

Zuzka sa potichu vytratila do izby, zbalila si pár vecí a šla naspäť k rodičom. Nikdy nezažila taký otrasný Silvester. Mama len pokrčila plecami: Veď som ti to hovorila. Otec sa ani neskrýval, že mu odľahlo. Zuzka ten večer preplakala, ale konečne si strhla tie ružové okuliare.

O týždeň, keď už Marek minul svoje posledné eurá, objavil sa u Zuzky doma a akoby nič, spýtal sa: No čo, prečo si vlastne odišla? To si sa urazila? A keď videl, že sa nechystá vrátiť, ešte mal tú drzosť povedať: No jasné, necháš ma tu o hlade, a sama sa parádne váľaš u rodičov! Začínaš byť rovnaká, ako moja bývalá!

Zuzka normálne onemela od drzosti. Stokrát si premietala, ako mu všetko povie, no teraz mu vynadala do očí a práskla mu dverami rovno pred nosom.

A tak Zuzkin nový rok začal úplne nanovo.

Оцініть статтю
Додати коментар

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

twenty + twelve =

Oľga celý deň chystala dokonalého Silvestra: upratovala, varila a prestierala sviatočný stôl. Prvýkrát trávila Nový rok nie s rodičmi, ale so svojou láskou. Už tretí mesiac žila s Tolom v jeho byte. Je o 15 rokov starší, rozvedený, platí alimenty a občas si rád vypije… ale to sú drobnosti, keď niekoho milujete. Nikto nechápal, čím si ju získal: vzhľadom ani zďaleka neohúri, povahou nepríjemný, lakomý až to bolí a navyše nikdy nemá peniaze. Ak ich má, tak len pre seba. No práve do tejto „zázračnej polovičky“ sa Oľga zaľúbila. Oľga dúfala, že Tolik ocení, aká je starostlivá a pracovita – a určite si ju bude chcieť vziať za ženu. Veď sám povedal: „Treba sa najskôr spolu zohriať. Potom uvidíme, aká si gazdinka. Čo ak si taká istá ako tá moja bývalá?“ Aká bola jeho bývalá, Oľga nemala tušenia, lebo nikdy nič poriadne nepovedal. Snažila sa zo všetkých síl ukázať to najlepšie: nenadávala, keď prišiel opitý, varila, prala, upratovala, nákupy platila zo svojho (aby si nemyslel, že je vypočítavá). Aj sviatočný stôl nachystala za vlastné. A kúpu mu pod stromček nový mobil. Počas Oľginej prípravy na sviatok sa jej milovaný Tolik tiež „pripravoval“ po svojom – popíjal s kamarátmi. Domov dorazil rozjarený a oznámil, že na Silvestra k nim prídu jeho známi. Ktorých ona nepoznala. Oľga bola hotová, do polnoci zostával hodina, náladu mala pokazenú, ale ovládala sa, aby mu nič nevyčítala – nechcela byť ako jeho bývalá. Pol hodiny pred Novým rokom sa do bytu vtrhla hlučná opitá partia. Tolik vyhlásil hostinu a oslava mohla pokračovať. Oľgu hosťom ani nepredstavil, nikto si ju nevšímal – všetci len pili, bavili sa medzi sebou. Keď upozornila, že je čas naliať šampanské, pohľadali na ňu, akoby bola nepozvaný hosť. — A to je kto? – opýtala sa opitá slečna. — Susedka v posteli, – zachechtal sa Tolik a s ním aj ostatní. Jedli jej jedlo a vysmievali sa jej. Pod údermi polnočných zvonov sa smiali jej naivite a chválili Tolika, že si našiel „zadarmo kuchárku i upratovačku“. Tolik sa jej nezastal – smial sa s ostatnými. Veselo si užíval jedlo, čo nakúpila a navarila ona. Oľga potichu odišla do izby, pobalila si veci a vrátila sa k rodičom. Taký hrozný Silvester nezažila nikdy. Mama len povedala: „Ja som ti hovorila,“ otec si vydýchol a Oľga, vyplakaná do sýtosti, zosnímala z očí ružové okuliare. O týždeň, keď Tolikovi došli peniaze, objavil sa u nej a ako by sa nič nestalo sa spýtal: — A čože si odišla? Urazila si sa? – keď videl, že nemá záujem o zmierenie, skúšal: – No výborne, ty si si u mamičky v pohode, a mne v chladničke myš zdochla! Začínaš byť ako moja bývalá! Z tej drzosti jej došli slová. V duchu si tisíckrát opakovala, čo mu povie, no napokon povedať zvládla len jediné – v poriadne „slovenskom“ duchu ho poslať kadeľahšie a zabuchnúť za ním dvere. Takto sa pre Oľgu začal nový život práve s príchodom Nového roka.
“Аз съм господарката на дома, не вие!” — Защо посещенията на свекърва ми ме изтощават Всеки път, когато тя пристигне, е като буря, след която у дома остава хаос, и ми трябват дни, за да се възстановя. Не, не преувеличавам. Свекърва ми е убедена, че само нейното мнение има значение и че нейните методи са единствено правилни. Всяко нейно посещение превръща дома ни в бойно поле. Най-лошото? Очаква да ѝ благодаря точно за това. Всичко започна, когато със съпруга ми се нанесохме в апартамента на баба ми в Пловдив. Беше стар, имаше нужда от ремонт, но вложихме сърце: нови прозорци, тапети, мебели и техника. Когато апартаментът най-накрая започна да прилича на истински дом, в който всеки детайл е наш избор, свекърва ми се появи неканена. Опитахме се тактично да я разубедим: „Още ремонтираме, пълно е с прах, не е подходящ момент за гости.“ Не я спря нищо. Качи се на влака и дойде със сак в ръка. Още първия ден ни изненада: отиде и купи—Боже мой—тапет с огромни цветя, като от стар български сериал, и го залепи на стената в хола. Без изобщо да ни попита! А ние бяхме намислили първо да оправим банята, бяхме организирали всичко по ред. Тя, обаче, преобърна плана с главата надолу. Като се прибрахме от работа, едва не припаднах. Мъжът ми цяла вечер ме успокояваше, а свекърва ми на следващия ден ме обвини, че не съм благодарна: „Всичко това го правя за вас, а ти ми се сърдиш?“ Тръгна си обидена, а съпругът ми трябваше да оправя нещата и дори успя да смени тапета. Човек би помислил, че ще се усети. Но не. Щом ремонтът свърши, пак дойде. Този път не ѝ харесваше как са наредени нещата. Изсипа съдържанието на гардероба и започна да сгъва „както трябва“. Когато докосна бельото ми, занемях. И дори имаше наглостта да ме поучава: „Дантелата е вулгарна. Памукът е напълно достатъчен!“ Едва се сдържах да не отвърна: „Да не искате и гащи да ми купите? От онези, в които ще потъна?“ Стиснах зъби. Веднага щом тръгна, наредих всичко обратно. Молих съпруга си да говори с нея. Пробва… напразно. Следващите ѝ визити бяха също толкова тежки. Кърпите били зле сгънати, памперсите—„отрова за внука ѝ“—хвърлени в коша, а веднъж дори наистина ги изхвърли. Мъжът ми трябваше да я дръпне навреме, преди да избухна. Може да си помислите, че я мразя. Никак даже. От дистанция е чудесна жена—отзивчива, внимателна, винаги готова със съвет. Но прекрачи ли прага ни, всичко свършва. Чувствам се гостенка в собствения си дом. От нищо няма смисъл—нито разговори, нито забележки, дори синът ѝ не може да ѝ повлияе. Тя си прави каквото иска. За нея съм зле домакиня, защото не подреждам кърпите по цветове или не мия съдовете като нея. Писна ми. Не искам кавги и да развалям отношенията, но повече не мога да търпя това вмешателство. Как да ѝ обясня, че имаме свое семейство, свои правила, свой ритъм на живот и че няма право да ни налага своите решения, дори и „за наше добро“? Как да поставя граници, без да разрушавам всичко? Наистина не знам…