Keď si tak spomínam na tie časy, mnohí priatelia rozprávali, že ten muž mal smolu nie len s vlastnou ženou, ale ešte väčšiu smolu so svojimi svokrovcami.
Dcéra pochádzala z váženej a zámožnej bratislavskej rodiny, kde si nikdy nič neodopierala. Rodičia jej dopriali kvalitné stredoškolské vzdelanie a potom aj univerzitu v Bratislave. Keď úspešne doštudovala, šla pracovať, ale všetky peniaze, čo zarobila, ostávali len pre ňu šetrila si ich na svojom účte v Slovenskej sporiteľni. Otec na to bol veľmi hrdý a s obľubou o tom rozprával, hovoriac tomu budovanie kapitálu. No pri každej možnej príležitosti nezabudol za to napomenúť zaťa, že vraj domov neprináša dosť peňazí.
Musíš byť pevný kameň, na ktorý sa naša dcéra môže spoľahnúť ako na múr. Zvládneš ju živiť, ak by ochorela? Máš dosť eur na to, aby si ju vzal na dovolenku do Chorvátska alebo Talianska?
Prachy to nikdy nebola vec, čo by mladých manželov skutočne trápila. Boli so spoločnými peniazmi spokojní. No svokor zakaždým túto tému vytiahol a do zaťa štípal pri každom stretnutí. Roky plynuli a chlapec sa začal každého obeda či kávy u svokrovcov báť zakaždým si vymýšľal neodkladné povinnosti, len aby ich mohol vynechať. Raz dúfal, že sa vyhne i svokrovým meninám, ale jeho žena, Milena, ho za ucho vtiahla k stolu, posadila medzi hostí a prikázala mu úctivo sa tváriť pred všetkými priateľmi oslávenca.
A čím sa vlastne tvoj zať živí? spýtala sa náhle jedna z dám pri stole.
Oslávenec, svokor, sa zaškľabil:
Je to len nejaký úradník, nič veľké a ešte s pohŕdaním dodal: Domov nosí len drobné, naša Milena ťahá celú domácnosť na svojich pleciach…
Muž už to viac nevydržal. Cítil sa neustále zahambovaný, nie len že mu to bolo nepríjemné, ale úplne ho to demotivovalo.
V prvom rade nie som len nejaký úradník, ozval sa pokojne, vediem celý plánovací tím, a môj plat nie je žiadna almužna. Neviete, že všetko platíme spolu? Ak chcete to najlepšie pre dcéru, prečo ste nám radšej nepomohli kúpiť byt?
Pri tejto poznámke sa svokor veselo zasmial, bolo vidno, že ho teší mladíkova otvorenosť.
Neskôr, keď už boli sviečky sfúknuté, torta zjedená a čaj dopitý, vyšiel si muž zapáliť na balkón. Svokor sa k nemu potichu pridal.
Veď to nebolo zlé, zamyslene povedal, robíš pokrok. Nie si hlúpy, poznáš svoju cenu a vieš sa už postaviť za seba. Netrpezlivo čakám, kedy to pochopíš od základov inak ostaneš tam, kde si.
Muž si vtedy uvedomil, že svokor ho schválne provokoval, aby ho vyprovokoval až do varu a sledoval, ako zareaguje. Peniaze pre nich neboli také dôležité ako schopnosť ochrániť svoje hranice a tých, ktorých miluješ. Po tomto zážitku začal byť v očiach svokrovcov o čosi váženejší a stal sa pre nich pevnejším človekom.







