Poučil som svokru na Deň žien.
Počúvaj, Lenka, toto už fakt nejde!
Keď sa tvoja mama takto správa už hneď na začiatku nášho manželstva, čo bude potom, keď budeme mať deti?! To už od nás z bytu neodíde vôbec.
Ani na chvíľku nám nedá pokoj! rozčúlil sa Sašo, keď mu Lenka povedala, že jej mama aj naďalej plánuje bez vyzvania vtrhávať k nim domov.
Fajn, keď Tamara nevie pochopiť slová, tak zajtra zavolám zámočníka, nech vymení zámky! zahundral Sašo.
Sašo, ale veď aj mne mama nie je cudzí človek. Aj tak raz dostane nový kľúč. To budeš zakaždým meniť vložky v zámkoch?! Navyše by sa urazila, keby si všimla, že sme zamkli pred ňou. Skúsme sa s ňou radšej porozprávať po dobrom! Aby pochopila sama, že to sa nerobí! zastavila ho Lenka.
Pozri, Lenka, keď tvoja mama nerozumie slovám ani gestom, už iné než poriadny krok nepomôže! povedal Sašo vážne.
Ale čo ty vlastne chceš urobiť? zvedavo sa naňho pozrela Lenka.
Môžem sa ťa spýtať keď má tvoja mama kľúč od nášho bytu ty máš kľúč od bytu svojich rodičov, však? spýtal sa Sašo prekvapenej ženy.
Michal a Tamara si v sobotu ráno povedali, že pôjdu na mestské trhy. Pred sviatkom Dňa žien tam miestni farmári predávali potraviny trochu lacnejšie, než v Tescu.
A práve dôchodcovia neváhali privstať si o šiestej, len aby kúpili vajíčka o 30 centov lacnejšie.
No vidíš, oco, zohnali sme hovädzinu! Tie kapre pozri, ešte sa v sáčku vrtia. Jedného nasmažím dnes a druhého veziem Lenke, možno si spraví večeru. Už vidím výraz nášho super zaťa, keď mu z igelitky vyskočí živý Karolko! smiala sa Tamara, predstavujúc si to.
Natiahni si oči, už by si nechala deti na pokoji! Veď chcú žiť po svojom, ste už po tridsiatke a ty stále do nich strkáš nos, chodíš po byte ako slečna Marplová a hľadáš, kam zať ponožky hodil. Ty sa naozaj nemáš o čo starať? krútil hlavou Michal.
Čakaj, prerušila ho Tamara. Ty si si, drahý, nechal puštenú sprchu v kúpeľni?! Počuješ, voda tečie! Tamara už na nič nemyslela, vošla do kúpeľne a vzápätí odtiaľ vystrelila ako guľa.
Aaaa! Preboha! Tam niekto cudzí! Nahý! V našej sprche sa kúpe! jačala Tamara a pobehovala ako splašená po celom byte.
Kto je tam, kto je tam nahý?! Povedz už niečo! neodvážil sa vstúpiť Michal.
To je náš zať, Saško! Čo tu robí v mojom byte?! skríkla Tamara.
Ale veď Voda je u nás doma hrdzavá, a ja som bol celý spotený po nočnej, nešiel som si ľahnúť špinavý, tak som si odskočil k vám do sprchy! vtom vyšiel zo sprchy Sašo, ako doma, v župane.
Tamara, chcel by som vám pred Dňom žien ako žene povedať, že nie je práve vhodné sušiť si prádlo cez radiátor a na sušiaku v kúpeľni. Keby ste boli mladá dievčina a spodné prádielko by bolo ozdobné to by bola iná káva, ale takto Súcitím s vami, Michal! filozofoval Sašo, prešiel do kuchyne a dal si urobiť kávu z Tamariného kávovaru.
Ako si vôbec dovoľuješ?! Toto je môj dom, svoje veci si vešiam, kde chcem! hnevala sa Tamara.
No pozrite, Tamara, tú kávu sme vám s Lenkou kúpili na narodeniny ani nie pred polrokom, už je tak zničená Keď by ste ju aspoň raz za čas prečistili, tak je v lepšom stave aj v maštali! napomínal ju Sašo.
Stačí, Sašo, už to preháňaš…, zastal sa ženy Michal.
Aké preháňam, Michal? Pozrite sa na ten bordel v kuchyni, aj v celom byte, všade kopa vecí, nahádzané ako v starom sklade! nevdojak ukazoval Sašo po miestnostiach.
Tamara, vás by mali dať na rok na vojnu, aspoň by ste sa trošku naučili poriadok a disciplínu, kráčal si Sašo po byte, obzeral každý kút a spomínal všetky domáce chybičky.
A chladnička! Normálne som sa pozrel dovnútra. Smotana s majonézou, dva týždne po záruke! Syr nezabalený, už obschol!
Sašo nemilosrdne vyhadzoval staré potraviny do odpadkového koša.
A tá vaša miska s nedojedenou pohánkovou kašou to je gól! Neviete, aké ťažké je to umývať? Alebo keď má človek umývačku, myslí si, že si môže dovoliť všetko?
Sašo už chcel otvoriť umývačku, ale Tamara mu vlastným telom zatarasila cestu.
Stačí! Vypadni z môjho bytu, alebo zavolám policajtov a nahlásim ťa za neoprávnené vniknutie! Len sa pozri, že si môj zať! Sadneš si, Sašo, pekne si sadneš! Toto je môj dom, moja kuchyňa, moja kúpeľňa a moje spodné prádlo! Nemáš právo takto sem vtrhnúť a moralizovať! zúrila Tamara.
Michal to pozoroval so smiechom, už pochopil, čo má Sašo za lubom, ale Tamara bola stále mimo, rozčúlená.
No vidíte, Tamara, presne toto sme vám chceli ukázať! usmial sa Sašo a otočil sa k dverám.
Všetko, čo ste mi teraz povedali, si skúste povedať aj sebe, lebo vy sa s nami s Lenkou v posledných mesiacoch správate presne takto: vtrhnete k nám a riešite naše ponožky!
A s tou políciou ani mne sa nebude chcieť mlčať nabudúce, keď prídete. Ale verím, že ste už pochopili a už to nebude treba! povedal Sašo, prezliekol sa z župana do džínsov, obul sa a zamieril von.
Milí svokrovci, všetko najlepšie k sviatku! Michalovi som nechal na kuchynskej linke vašu obľúbenú fľašu borovičky a Tamare fľašu dobrého vína a nový flakón voňavky.
Lenka mi vravela, že to sú vaše obľúbené veci! pousmial sa už priateľsky, zavrel dvere a vytratil sa z bytu.
Tamara ešte stále v šoku, otvorila si borovičku, naliala si panák, prehltla to v tichosti a zapila kávou, ktorú jej Sašo urobil v tej už vyleštenej kávovarovej mašinke.
Vieš, Tamara, tvoj zať je vlastne veľký diplomat! Tak decentne to zahral. Aj keď to bola horká pilulka, účinok mala a dozvuk je celkom príjemný! hodnotil Michal, obzeral fľašu borovičky, voňavku a dobré víno.
Takže, mama, všetko najlepšie k sviatku žien! Vyzerá to tak, že tvoj zať bol dneska prvý, kto ti zablahoželal! A poriadne pripravil program videla si šou, dala si borovičku, voňavku už máš, ešte si daj šaty a vyrazíme večer do divadla pozri, tu sú dva lístky na Dobrodružstvá Donša. Tvoj manžel sa tiež vytiahol! zaškeril sa Michal a vybral spod chlebníka lístky na predstavenie.
Odvtedy už Tamara bez upozornenia k Lenke a Sašovi nechodila, ale neurazila sa na dcéru ani na zaťa, keď ocenila jeho vynaliezavosť.
Každý si našiel svoje hranice a Sašo si mohol po nočnej kľudne pospať, bez obáv, že mu Tamara šmátra v ponožkách v šatníkuTamara sa po chvíli len pousmiala, keď si potiahla z pohára a zahľadela sa von z okna na prebúdzajúcu sa jar. V hlave jej ešte vírili všetky zážitky toho rána, no už ich dokázala vidieť s odstupom a humorom niet lepšieho budíčka než vlastný zať s ručníkom v ich sprche a s odvahou na jazyku. Michal sa jej prihovoril pohľadom, v ktorom už bola len láska a pochopenie. Chvíľu mlčali, kým sa kuchyňa opäť nenaplnila tichou pohodou.
Vieš čo, priznala Tamara napokon trochu nesmelo, asi má ten náš Sašo pravdu. Každý si musí chrániť svoje malé kráľovstvo. Nebudem mu už liezť do jeho hradu. Ak bude chcieť, sám ma pozve na kávu.
Michal prikývol, pohladil ju po ruke, a obaja vedeli, že od tejto chvíle sa v ich rodine otvára nová kapitola s väčšou dávkou rešpektu, slobody, no aj so zdravou dávkou úsmevu. Veď rodina predsa nie je o dokonalosti, ale o tom, že sa pri všetkých svojich nedokonalostiach majú na koho spoľahnúť, keď je treba.
A možno, keď raz príde rada na Karolka a ďalšie životné cirkusy, už nebudú potrebné žiadne kľúče navyše. Stačí jedno veľké, otvorené srdce a rozum s borovičkou a každý konflikt aj smiech sa v tejto rodine premení na malý sviatok všedného dňa.
