– Mirka, ostań dnes doma. Musím ťa všade ťahať len preto, že sme manželia? – zamrmlal Ján, keď sa skúmal v zrkadle. Miriam jeho slová nepočula, už balila tašku k chatke kamarátov. Ako správna gazdiná všetko pripravovala dôkladne. Lenže dnes to nebolo také, ako bývalo.
V predsieni si všimla manžela v snehobielej letnej košeli a neveriacky krútila hlavou.
– Janko, čo si sa tak vyšňořil? Nech ti je jasné, že špinu od grilovania vyvárať nebudem! poznamenala napoly uštipačne. – Vezmi jedlo, už je všetko zbalené. Len sa prezlečiem a môžeme vyraziť.
Ján očami prechádzal po plných taškách, ktoré mu Miriam podávala.
– Toto je čo? čudoval sa.
– Janko, veď ideme na chatu. A Vierka, aj keď je moja super kamarátka, variť fakt nevie. Tak som všetko prichystala. Čerstvé nové zemiaky, šaláty, pečené kura… Ak chce, nech si jej muž je svoje výmysly, ale teba do nemocnice potom ťahať nechcem, – povzdychla si.
Manželovi sa zvrásnila tvár.
– Mirka, ostań doma. Navar niečo ľahké, alebo choď radšej na prechádzku do parku. Nezdá sa ti, že sa ti rysuje bruško zo sedenia? Ja idem k Petrovi na päť minút a hneď som späť.
– Čože?! Ty ideš sám? neveriacky spýtala Miriam a Ján si hlasno odfúkol.
– No vieš, oni sa rozviedli. Vraj potreboval Peter novú iskru. Teraz má inú frajerku. Ani mne sa tam nechce, ale pozval ma na grilovanie, lebo taký špekáč ako ja iný neudiví.
Ján sa usmieval namyslene, tašky odsotil bokom. Miriam tá správa prekvapila. S Vierkou boli dlhé roky kamarátky, lenže v poslednej dobe mala plnú hlavu riešenia svojho bytu v centre Bratislavy, ktorý prenajímala ešte pred svadbou.
Pracovné povinnosti, problémy doma a k tomu s nájomníkmi urobili Mordor vypratali byt bez dovolenia. Vážne rozmýšľala, že nehnuteľnosť radšej predá
Na kamarátky malá čas. S Vierou si nepísala už vyše troch týždňov, ale ani vo sne by ju nenapadlo, že Peter ich manželstvo zahodí cez palubu.
– Tak to je teda správa, – vydýchla potichu.
– Určite už tam šéfuje nejaká vypucovaná pseudo-milenka, preto ma ani nechceš so sebou?
– Ale Mirka, bežná baba, ako ty. Fakt nič extra, – uškŕňal sa Ján. -Oddýchni si doma, zajtra všetko predebatujete s Vierou.
Niečo ju však vnútri poháňalo išť ženská spolupatričnosť, možno číra zvedavosť. Skrátka trvala na tom, že pôjde tiež.
***
Pol cesty na chatu Ján mlčal, na každú dopravnú zápchu hlasno nadával. Miriam vybavovala veci ohľadom prenájmu bytu.
– No ako to ide? Vidím, že aj bezo mňa všetko zvládaš, – utrúsil Ján, čo jej už dlhšie pozeral cez plece na mobil.
– Čože? Byt? No… Nie je to také jednoduché. Jedni chcú bývať hneď po zálohe, druhým by sa žiadalo nový nábytok… Vieš, ako to tam vyzerá, – zamkla sa do úvah Miriam.
– Peniaze na renováciu nie sú problém, – zamumlal Ján.
– Vieš čo, Janko? Chcem ísť na dovolenku k moru. Pôjdeme?
– Vyber si: buď morje, alebo byt, Mirka! Vieš, že ja mám prácu. Aké more?
Miriam hovorila ešte, že susedka by rada, aby jej dcéra s mužom byt využili. Bola už s tým vyrovnaná. Jánovi z toho až stislo tvár, považoval to za blbosť.
– Komu by si to prenajímala, Mirka, spamätaj sa! Nikto ti nezaplatí! Urobíme renováciu, predáme byt a so sumou rozhodnem ja! To by som ti mal vybaviť ja, ty vždy ustúpiš, nech ťa ktokoľvek natlačí! Nakoniec ešte prídu za babku!
– Za babku našu? rýpla si Miriam.
– Našu! Sme rodina, jedno telo, Mirka, – uzavrel Ján.
Keď konečne dorazili, v bráne už natesene stál Peter.
– Vitajte, veteráni! Čo tak dlho? podpichol s úsmevom.
Chlapi sa objali, Miriam vystúpila a premeriava Petra. Fúha! Exmanžel Vierky vyzeral, akoby ho vymenili: obtiahnuté tričko mu napínalo pivné brucho, trhané rifle Kedysi by také niečo s Vierkou neobliekol ani omylom.
– Mirka, čo tam civíš? Nezdráhaj sa! Peter ju so smiechom objal.
– Ahoj, Peťo, no… zápchy, znáš to. V kufri sú jedlá, všetko na piknik.
– Nechaj to, dnes si tu hosťom, nie kuchárkou! Moja láska už objednala catering, idem ti ju ukázať!
Na batožinu v kufri všetci zabudli.
V altánku bolo veselo. Miriam počula ženské chichotanie, dnu uvidela Petrovú novú známosť. Príjemná blondína nebola sama, bola s kamarátkou. Dievčatá sa len vracali od bazéna.
Bohužiaľ, presne sa potvrdilo, čoho sa Miriam bála Peter si našiel mladú, umelú krásku plnú umelých vlasov a plastových pier. Miriam nebola modelka, rozhodne ale nebola ani šedá myš. A zrazu si vedľa tých dvoch pripadala ako z iného sveta.
S Jánom sa usadili do kúta. Manžel, zaujatý spoločnosťou nových dám, jej venoval len letmý pohľad.
Na stole nebolo nič domáce, len pizza a bagety v plastových tanieroch. Vierka by odpadla, keby videla, čo dáva Petrová frajerka na stôl! prebehlo Miriam hlavou.
– Dovoľte predstaviť, to je Mirka, Jankova ženská. Podniká z domu, teda vlastne je nezamestnaná, – zachechtal sa Peter. -A tu je moja životná láska, moja kráľovná, Tatiana a jej kamarátka Karin.
Ján predstavený nebol, čo Miriam neuniklo.
– Tatiana je kozmetička, – hrdo podotkol Peter.
Mhm, Vierka bola v obchode, aspoň niečo napadlo Miriam.
– Som kozmetička a vizážistka, – rýchlo sa Tatiana pochválila. – Ak chcete, dám vám zľavu.
Miriam to vedľa opálených báb v plavkách znervózňovalo. Ján si vyhrnul rukávy a začal pripravovať grilované klobásky, Miriam sedela.
– Mirka, rozprávajte sa, uvoľnite sa! Karin je kaderníčka, možno Jankovi zlepší účes!
– Zlatko, nemôžeš o Jánovi tak, je to fešák. Každý by ho rád ostrihal, – rýchlo sa ozvala Tatiana.
– Tatiana, poď plávať, kým sa klobásy grilujú, – navrhla Karin. -Pridáte sa?
Miesto odpovede Miriam vstala.
– Nie, nejdem. Peter, mal si mi zavolať! Nikdy by som tu nebola, keby tu už nešéfujú tieto. S Vierkou to bola iná liga…
– Nerýp do Vierky, bola to dedinčanka! Tatiana a Karin sa voči tebe nesprávajú zle!
– Žiadne bez zlého, veď mi naznačila, že vyzerám zle a potrebuje kozmetickú úpravu! A Karin nech radšej nechá môjho manžela na pokoji! Ján je šetrný, jeho strihá suseda zadarmo! vybuchla Miriam a odkráčala k Jánovi.
Ján ale na Tatianu a Karin stále pokukoval. Keď Miriam prišla, sedel pri grile, nervózny.
– Jano, odvez ma domov.
– Mirka, čo ti vadí? Je tu dobre!
– Dobre? S Vierkou áno, ale s týmito? Fuj!
– Jano, tvoja žena je unavená. Odvez ju radšej, – zamával Peter a odišiel za babami.
Ján chytil Miriam za ruku, až mala pocit, že jej prsty zmodrejú.
– Mirka, čo tu vystrájaš? Ty nevieš komunikovať? Choď domov, choď so susedkami do parku, alebo radšej za mamou, už má s vnúčatami tú robotu…
Miriam zbledla od hnevu.
Smiech ozývajúci sa od bazéna jej pil krv. Možno sa nesmiali jej, Miriam si to zobrala osobne. Manžel nespomaľoval.
– Fakt nemôžem byť v kľude? My dvaja sme už unavení zo seba. V poslednom čase sa z teba stala zatrpknutá baba! zahlásil bez servítky.
– Takže potrebuješ mladé, ako Peter? Keď si ich poznal, mohol si povedať!
– Nechcel som! Sedel som tam s Petrom a dievčatami, čo. Čo na tom záleží?
– Jasné, Ján! Už sa nevracaj, – povedala a šplechla naňho zvyšok marinády.
Biela košeľa bola zničená.
Miriam utekala na autobusovú zastávku v záhradkárskej osade a celá vrela.
Cítila, že už vie, prečo ju tam Ján nechcel. Zavolala Vierke
– Čo chceš? ozvala sa Vierka zachrípnutým hlasom.
– Vierka, to som ja, Mirka…
– Už mi nevolaj! Ani Jánka nechcem vidieť! On… on… Vierka sa rozplakala.
Miriam sa snažila pochopiť, čo sa stalo.
– Tvoj muž zoznámil môjho Petra s tou blondínou! Odtiahol mi ho, rozumieš?! Odkedy sa poznajú, je koniec! A nehovor, že si o ničom nevedela!
Mirka fakt netušila, čo všetko mal jej manžel na rováši. S Vierkou sa nakoniec udobrili, ale zlý pocit nezmizol.
Uvedomila si: Ján má iné záujmy, svoje tajnosti, a jej už jeho klamstvá stačia.
***
Na taxíku šla k mame do malej dedinky pri Trnave. Syny obvykle trávili leto u babky, vonku s miestnymi deťmi.
Matka Miriam, pani Zuzana, ju doma vôbec nečakala.
– Prečo si tak neskoro? Čo sa stalo? starala sa.
– Doma mám všetkého dosť. Prišla som oddýchnuť, leto prejde a my s deťmi nikde nie sme.
– Ján predsa pracuje, má prísny režim. Ty máš viac času.
– Práve preto, prečo by som mala čakať? Vieš čo, pôjdem sama aj s deťmi!
– Mirka, ste rodina. Môžeš ako vydatá žena ísť takto bez muža?
– On chodí bez nás, teraz idem ja.
Zuzana jej zaliala čaj, Miriam jej rozpovedala všetko o partii na chate…
– Nových zážitkov mu treba! On si blondu vodí do kaviarne, my s deťmi doma trčíme! ľutovala sa Miriam. – Idem na dovolenku. Peniaze na obnovu bytu použijem na naše more!
Maminka ju podporila, ale prosila, nech kvôli deťom aspoň zváži rozvod.
Ani sa nenazdali a chlapci boli dnu.
– Mami, aká to náhoda, že si tu! rozradostený mladší syn.
– Prišla som pre vás,
– Domov? Nee, ešte nie!
– Najprv domov, potom ideme do Chorvátska. Teta Lenka nás už dávno volala.
Tá noc všetko zmenila.
Miriam si začala uvedomovať, že s Jánom prešli do krízy, odcudzili sa. Ona riešila veci v rodine, prácu, aj synov, on bol čoraz viac zaťažený svojimi rozhodnutiami. Miriam už nebola len tichý prízvuk v Jánovom živote. A bola rozhodnutá.
Napísala susedke a prenajala byt jej dcére. Peniaze cez IBAN prišli do dvoch hodín. Urobila to schválne a neľutovala.
***
Po veselom grile šiel Ján spať k svojej mame do Trnavy.
Celý víkend tam vymýšľal plány, ako sa udobriť s Mirou a zahnať nepríjemný zážitok na chate…
– Ach, Mirka, pokazila všetko! – rozčuľoval sa, keď si pridlho márne skúšal vyprať košeľu.
Miriam nedvíhala telefón, presne ako predpokladal. – Povymýšľa, prejde ju to, hysterka, – frflal si popod nos.
O tri dni sa vrátil, doma však ticho, prázdna chladnička, nič v skrini. Telefón Miriam stále mlčal.
– Mirka, čo ti je? konečne jej zavolal.
– Oci, mama nie je doma, – odpovedal najstarší syn Filip.
– A kde ste?
– Na mori. U tety Lenky v Karlobagu, mama sa išla kúpať.
– A kedy prídete?
– Neviem. Mama má dovolenku! trúbil cez mobil Filip.
***
Týždeň pri mori u Leny ubehol ako voda.
Mirka a deti dorazili oddýchnutí, Ján bol doma podráždený.
Nevadilo mu len to, že ho manželka týždeň ignorovala, ale aj fakt, že minula spoločné peniaze na zážitky… Hlavne jej však nevedel odpustiť ešte jeden ťah: byt.
Pri návrate sa s ňou ani nepozdravil, Miriam šla rovno vybaľovať veci do spálne.
Chlapci sa pustili do pagáčov od babky, ktorými Ján prežil posledné dni.
Keď deti zmizli, Ján vyrazil za manželkou.
– Nemáš mi niečo povedať? prísne.
– K čomu? zahlásila bez záujmu a zrazu v ňom kypelo.
– Byt sme renovovali z našich peňazí! A ty si ich minula!
– Z mojich peňazí. Pripomínam ti, že ty si pridal dva stovky, ale päťtisíc bolo mojich! zamrazilo ho.
– Neodvracaj sa! Nejsi malá! Čo s bytom?
– Prenajala som ho. Susedkina dcéra s mužom hľadajú niečo rýchlo. Urobila som to už dávno.
Miriam sa prvýkrát pozrela Jánovi do tváre strhaný, zrazu starší. Chcel jej vynadať, že ho neoslovila.
– Mala si ho predať, nie prenajať! Tie peniaze Kam to vedie?
– Vieš, že si mi sám povedal, že nemusím chodievať všade len preto, že sme manželia?
Tá nevinne vyslovená veta urobila svoje a zakrútila mu žalúdkom.
– K bytu ti nemám čo oznamovať. Je môj.
– Nie! Rozdelíme všetko na polovicu! Ján sa ledva ovládal.
– Byt predám po rozvode. Ale to bude už len môj, kolega!
– Aký rozvod? Nebudem súhlasiť! Máme deti!
– Zrazu si si na ne spomenul? Budeš sa variť vo vlastnej šťave, milý Ján. Už si aj ty môžeš hľadať niekoho nového. Ja som si konečne dovolila novotu! a podala žiadosť o rozvod.
No spolužiť v dvojizbovom byte bol masaker. Chlapcov poslala k mame a prestala Jánovi variť. Spočiatku jej bolo ľúto, ale aspoň si sama naordinovala diétu, ako sám odporúčal.
Ján chodil hladný, jedol v práci a v reštaurácii, no šetrnému to nebolo po chuti.
Prvé noci trucoval na balkóne na starom matraci. Keď však prišlo ochladenie, zakľal a s kufrom odišiel k mame, ktorá bola z celej tejto roboty otrávená.
Sťažoval sa, že Miriam na dovolenke zdivela.
Miriam ho pozorovala s úsmevom – pri každom stretnutí si nemohla pomôcť.
Po týždni na ražni rezancov a starých matracoch to Ján zabalil a odsťahoval sa.
***
Dva týždne po dači zavolal Karin pripravený na nový život. Očakával, že ho krásna kaderníčka privíta s otvorenou náručou.
– Janko, už stačilo. Niečo sme sa zabavili, nič viac si nesľubuj, – koketne ho odstavila Karin.
Ktovie čo jej stihla povedať Miriam no o ďalšie rande už nestála.
Ján zalomil telefónom, žiadna správa neprichádzala.
A tak som pochopil, kde som urobil chyby. Vyhárajúca láska, nevera, neúprimnosť narobia v človeku prievan, že ani tatranský víchor na Kriváni taký nenaženie. Vždy si myslel, že žena je do počtu, ale zabudol, že všetko sa raz otočí.
Dnes už viem: lepšie je byť úprimný so svojimi blízkymi, ako stáť s kufrom pred dverami matkinej izby. Ak stratíš úctu a lásku domova, márne ti sú cudzie krásky domov je len jeden.
