Počúvaj, musím ti porozprávať, čo sa nám stalo, keď sme sa presťahovali z dediny do mesta v roku 1975. Vtedy sme našli dom na kraji Bratislavy, na takej tichej ulici, kde sa všetci poznali. To bola taká klasika hneď ako sme kúpili dom, čakalo nás prekvapenie! Vieš, ako to bolo, na dedine si všetci pomáhajú, každý s každým, a moji rodičia neboli výnimka.
Keď nás požiadali bývalí majitelia, či by nemohli ešte pár týždňov zostať u nás, kým vybavia papiere, rodičia prikývli veď snaha pomôcť! Lenže nikto nečakal, čo sa z toho vyvinie.
Títo ľudia mali obrovského psa, volal sa Brok, a poviem ti, bol poriadne nepríjemný. Nechcel k nám, reval na nás a deťom naháňal hrôzu. Dodnes vidím toho Broka pred očami!
Prvý týždeň sme boli všetci v pohode, druhý týždeň už trošku menej, ale počas tretieho týždňa bolo jasné, že sa nikam nechystajú. Bývalí majitelia sa už skoro chovali, akoby ten dom bol stále ich hlavne tá pani, mamina pôvodného majiteľa, bola ako doma.
Rodičia im pripomínali, že sme sa dohodli inak, ale vždy našli novú výhovorku a ostávali ďalej.
A pes ten sa na našom dvore rozťahoval každý deň. Všade robil potrebu a my, deti, sme sa báli vyjsť z domu! Brok útočil na každého, kto sa pohol. Tatino proste nemohol vydržať, prosil ich, aby ho nenechávali voľne pobehovať, ale vždy, keď odišiel do práce a my, deti, smer škola, pes už zase blbol po dvore.
A tu príde tá najlepšia časť: nakoniec práve ten pes pomohol tatovi konečne dostať tých ľudí z domu!
Moja sestra Zdenka prišla zo školy domov a úplne zabudla na psa. Otvorila bránu a v tej chvíli po nej Brok skočil! Našťastie mala na sebe zimný kabát, silný ako plachta, takže Brok jej nič neurobil, len kabát zostal roztrhnutý. Rýchlo ho pripli na reťaz, no hneď na to obvinili moju sestru, že mohla za ten rozruch, lebo prišla skôr.
A potom to prišlo! Večer sa tatko vrátil z práce, ledva stihol vyzuť topánky a už vyháňal tú pani von na ulicu, ešte v zásterke. Dcéra s mužom vyleteli za ňou, tiež ani nestihli obliecť kabát. Všetky ich veci leteli cez plot do blata a do kaluže!
Snažili sa poštvať Broka na tatka, ale ten vieš čo spravil? Radšej vbehol do búdy a tváril sa, že sa ho to netýka, ešte vrtel chvostom. Po hodine už boli všetci veci vyhodené za bránou, tá bola zamknutá, a Brok sedel s nimi za plotom a aspoň dostal za šok kopu maškŕt.
No povedz, takéto situácie, to sa len tak nevidí. Aj Brok sa nakoniec ukázal byť na našej strane!
