Jana vošla do bytu a potichu sa začala vyzliekať, aby nezobudila mamu. Len ťažko zadržala ston, keď si vyzúvala nové lodičky, ktoré jej doráňali nohy.
Čo si sa tak skoro vrátila? Ušla si? Nepáčila sa ti svadba? mama sa objavila vo dverách predsiene.
A ty prečo nespíš? Čakáš na mňa? odsekla Jana.
Mama stisla pery a odišla do izby. Janou preniklo zlé svedomie. Mama nespala, čakala na ňu, chcela počuť novinky a ona na ňu vyprskla. Jana vošla za mamou do izby, prisadla si k nej na gauč a objala ju.
Neškemri. Nechceš, nerozprávaj. Aj tak sa všetko dozviem od Zuzaninej mamy.
Prepáč, mami. Som unavená, a ešte aj nohy mám doráňané. Reštaurácia nádherná, hostí bolo asi vyše päťdesiat. Hluk, veselie
A Zuzana v bielych šatách bola neuveriteľne krásna. Aj ženích bol fešák vymenovala Jana.
Tak prečo si odišla skôr? prerušila ju mama.
Mami, všetci boli takí dôležití, nadutí ako moriaky. Skrátka, iní ako my. A zajtra musím skoro vstávať.
Kamže by si šla v nedeľu? začudovala sa mama a uprela na ňu pohľad.
Ráno ti poviem. Idem do sprchy. Jana pohladila mamu po líci a utekala sa prezliecť.
S odporom si zhodila šaty, ktorých jednoduchosť ešte viac vynikla medzi drahými róbami hostí.
Potom si dala sprchu, poriadne si vydrhla chrbát, kde sa jej počas tanca dotýkal spotený tlstý chlap.
Pozval Janu na tanec a nebral ohľad na jej odmietnutie. Pristískal si ju k sebe, k svojmu veľkému bruchu.
Cítila na chrbte jeho horúce vlhké dlane. Opätky jej bolestivo rezali do kože. Ledva vydržala do konca tanca.
Potom si k nej prisadol a začal jej nalievať poháre. Nikto si ju nevšímal. Jediná známa na svadbe, jej kamarátka, bola zaneprázdnená hosťami a novomanželom.
Iba párkrát pocítila na sebe zvedavý pohľad jedného muža, no ani on neurobil nič, aby ju zbavil otravného spoločníka.
Povedala, že ide na toaletu, a ušla. Pred reštauráciou si zavolala taxík a odviezla sa domov.
Nie, takú svadbu by si ona pre seba nevedela predstaviť. Všetko nacvičené ako v divadle, kde má každý svoju rolu. Jana sa cítila ako jeden z komparzistov.
Nemohla dlho zaspať. V hlave jej stále znela hudba, cinkanie pohárov, smiech Stále myslela na toho muža.
Keby radšej on pozval na tanec, a nie ten tučný brav. Ale je zbytočné naňho myslieť, pošepkala si Jana, prevrátila sa na bok a konečne zaspala.
Teplý september vystriedal studený, daždivý október. Zuzana sa vrátila zo svadobnej cesty a pozvala Janu na návštevu, aby sa podelila o zážitky.
Jana bola zvedavá, ako žijú bohatí ľudia. No hanbila sa prísť naprázdno.
Po vyučovaní sa zastavila v cukrárni a kúpila Zuzkine obľúbené krémeše. Keď vychádzala z obchodu, zrazila sa s mužom vo dverách. Ustúpil a pustil ju.
Vy ste to? povedal prekvapene.
Jana zdvihla oči a spoznala záhadného muža zo svadby kamarátky. Ostala stáť v dverách.
Poďte, zavadziame, zasmial sa a potiahol Janu bokom.
Zmizli ste zo svadby ako Popoluška, ani som sa nestihol zoznámiť, usmial sa.
Ale črievičku som nestratila, usmiala sa aj Jana.
Idete domov? Odveziem vás, navrhol.
Nie, idem k Zuzane, neveste zo svadby. Zmenili ste plány s nákupom? spýtala sa Jana.
Ste tá najlepšia náhoda dnes, kvôli vám obetujem aj všetky zákusky sveta, povedal, keď zbadal Janinu krabičku z cukrárne. Podal jej rámeno a zaviedol k svojmu SUV.
Ešte nikdy nešla v takom veľkom a luxusnom aute. Viedol auto sebavedome a nepýtal si adresu. Janin nepokoj si všimol.
Viem, kde kamarátka býva, jej manžel je môj kolega aj priateľ, vysvetlil, keď zachytil jej pohľad.
Cestou rozprával o sebe že sa volá Matúš, je rozvedený a má labradora
Bohatý, pekný, úspešný. Takého by si priala mama, napadlo Jane
Prečo si sa zdržala? Už som sa bála, vyzvedala mama, keď sa Jana vrátila domov.
Bola som u Zuzany. To by si mala vidieť Jana detailne opísala nový dom, aj opálenú kamarátku v tejto sychravej jeseni.
A ako si sa tam dostala? Však býva v tej Doline žobrákov.
Tak volajú obyvatelia nášho mesta bohatú štvrť.
Doviezol ma známy, neochotne priznala Jana, že dala mame dôvod na ďalšie vypytovanie.
Zo svadby ho poznáš? Je tiež z tých? Dala si mu číslo?
Áno, mami, rovno som ho vtlačila do ruky, podráždene odvrkla Jana.
Prečo sa hneváš? Veď taký schopný chlap si ťa všimol a ty hneď odsekneš, poznám ťa, povedala mama.
Neodsekla som, číslo som dala. Koniec vypočúvania? spýtala sa nervózne Jana.
Čo ti je? Prečo si podráždená?
Už mám dosť tvojho vyzvedania. Naozaj chceš, aby som sa ťa zbavila? vybuchla Jana.
Nehovor hlúposti. Starám sa o tvoju budúcnosť, chcem, aby si mala dobrého muža ako Zuzana. Nie nejakého chudobného študenta. Alebo chceš jesť iba chleba so soľou?
Mami, kedy sme jedli len chlieb so soľou? prižmúrila oči Jana.
No dobre, trochu som prehnala, priznala mama. Naozaj sa ti vôbec nepáči?
Už o tom nechcem hovoriť. Zatiaľ sa vydávať nechystám.
V izbe zazvonil Janin mobil a zachránil ju od pokračovania hádky. Volal Matúš.
Nemohol som odolať a zavolal som ti. Čo robíš v nedeľu?
Nič mimoriadne, budem sa učiť na pondelok.
Celý deň? Počasie je krásne. Navrhujem jazdu na koni. Už si jazdila? Nie? Tak prídem po teba o jedenástej.
Súhlasila, ani nevedela, kedy presedlali na tykanie.
Jana poznala kone len u babky na dedine vždy sa ich bála. Teraz získala množstvo zážitkov, bolo to čarovné.
Matúš bol zdatný v kontakte s ľuďmi, jeho pozvanie sa nedalo odmietnuť, všade sa mu otvárali dvere. Jane lichotila jeho pozornosť.
O ďalší víkend prišiel Matúš k nim domov s kyticou kvetov a tortou.
Jana sa hanbila za malý byt, vychodený koberec, vyblednuté tapety. Matúš si však nič z toho nevšimol, žartoval, počúval, rozprával sa.
Priznal, že vyrastal s rodičmi v presne takomto nenápadnom byte. Mama sa pri jeho komplimentoch úplne roztopila.
Nie je to sen, taký muž! povedala, keď sa Jana vrátila. Ak ti požiada ruku, odmietneš ho?
Mami, videli sme sa párkrát. Akú žiadosť?
No pred Silvestrom Matúš naozaj požiadal Janu o ruku a daroval jej prsteň s diamantom.
Bože, konečne môžem pokojne umrieť, povedala mama, ruky na hrudi. Jana len pokrútila hlavou.
Svadba bola kúsok za mestom na začiatku marca, keď už slnko zohrievalo kraj a vzduch voňal jarou aj nádejou. Jana trvala na tom, že svadba musí byť skromná, bez cirkusov a Matúš súhlasil. Po svadbe sa k nemu presťahovala.
Aspoň mám s kým pokecať. Ženy kamarátiek myslia len na šaty, SPA a nákupy v zahraničí. Myslím, že v živote nečítali knihu, radovala sa Zuzana.
Znova bývali neďaleko od seba, Zuzana už bola v šiestom mesiaci.
Lenže Matúš Janu nikam nepúšťal samotnú. Ráno ju zvážal jeho šofér do školy, po skončení vyučovania pre ňu chodil.
Raz zrušili prednášku, a tak skončila skôr. Peši sa vybrala domov, bol krásny jarný deň. Stromy už pučali, vtáci spievali.
Stretla spolužiaka Tomáša. Zašli si na kávu do kaviarne. Joj, ako Jane chýbal taký bežný rozhovor.
Nepotrebovala nič, len spoločnosť jej chýbala. Skupina ju teraz prehliadala.
Na čo myslíš? spýtal sa Tomáš.
Musím ísť, odpovedala Jana namiesto vysvetlenia.
On ťa kontroluje? spozornel Tomáš.
Nie, len naozaj musím ísť, postavila sa Jana.
Keď prišla domov, Matúš už čakal.
Kde si bola? opýtal sa chladne.
V škole.
Neluhaj. Prednášku zrušili, ale šoférovi si nezavolala. Prečo? Aby si sa stretla s milencom?
Nie je to milenec, je to môj spolužiak, zmätene odpovedala Jana.
Matúš s ňou nikdy takto nehovoril. Jeho oči boli chladné ako ľad.
Len sme si sadli na kávu. Čo je na tom zlé? Jana nechcela ospravedlňovať, ale robilo jej to problémy.
Si moja manželka. Mám nepriateľov aj závistlivcov, čo čakajú na moju chybu. Nemáš právo ma kompromitovať.
Ja ťa ohrozujem tým, že som bola s kamarátom v kaviarni? pobúrila sa Jana.
Nerozumieš? Matúš vyskočil z pohovky a pristúpil k nej.
Nepoužívaj na mňa ten tón, odvetila rázne a ustúpila.
Ja som ťa nikam nepúšťal, precedil Matúš pomedzi zuby a silno jej stisol ruku. Keď nebudeš poslúchať
To čo bude? Prikováš ma? A keď budem lekárkou, budeš vo všetkých mojich pacientoch vidieť súperov a milencov? pokúsila sa Jana vymaniť z jeho zovretia.
Nevedela, čo sa presne stalo. Ani bolesť necítila. Len v ušiach jej zadunelo a ďalšie zvuky utíchli.
Matúš niečo rozprával, pohybovali sa mu pery, ale Jana nerozumela. V ústach cítila slanú chuť krvi z roztrhnutého peru, v zrkadle už nepoznávala samu seba.
Pochopila si? začula nakoniec.
Ja pery ju neposlúchali. Už som pochopila, ťažko vyslovila.
Matúš jej dal ďalšiu facku, tentoraz takou rýchlosťou, že ani nestihla zodvihnúť ruku na obranu. Úder ju odhodil nazad, stratila vedomie.
Prebrala sa až neskôr Matúš nikde. Celé telo sa jej triaslo potláčaným plačom. Ledva sa zdvihla a vyšla na poschodie do spálne, kde na posteľ vyplakala všetky slzy.
Keď chcela zájsť pre ľad do kuchyne, zistila, že dvere sú zamknuté. Nevšimla si, kedy ich zamkol.
Ráno jej tvár ešte viac opuchla a rozbité pero bolelo. Matúš sa neukázal. Zobral jej aj telefón nemohla nikomu zavolať.
Jana sa prechádzala po izbe ako vták v klietke. Zrazu kľúč zaštrngotal v zámku.
Už vieš, ako sa správať? vo dverách stál Matúš.
Nenávidím ťa! Pusť ma! vykríkla Jana.
Ranka jej praskla, opäť cítila krv v ústach. Ďalšia facka, tentoraz už menej silná, ale zasiahla tú istú časť tváre. Jana zavyla bolesťou. Matúš ju zas zamkol.
Približne okolo obeda vždy prichádzala pani upratovať. Jana ju uprosil, nech ju pustí. Kľúč bol v zámku. Žena otvorila a zhrozila sa pri pohľade na Janinu tvár.
On ma zabije, že som vás pustila, trasúc sa povedala.
Povedzte mu, že som vás oklamala, poprosila o pohár vody a ušla, povedala Jana a začala sa spúšťať dolu schodmi.
Kam takto idete? Aspoň si dajte kapucňu, nech máte tvár zahalenú, poradila žena.
Jana jej poďakovala, obliekla sa a ušla z domu. K svojmu bytu šla okľukou, schovávala tvár pred ľuďmi na ulici. Utekali pred ňou pohľadmi. Mama zhíkla.
Ako je to možné? A pritom sa zdal taký slušný Prepáč mi, dcéra. Myslela som to dobre. A čo ak príde sem? Máme slabé dvere, jedným kopom ich vyvalí.
Nenapínaj, mami.
Jane bolo už všetko jedno. Ale predsa zavolala Tomáša a poprosila ho, nech príde.
Na poslednom ročníku pracoval ako sanitár v rýchlej zdravotnej pomoci, zbieral skúsenosti. Ošetril jej rany a privolal lekára na záznam úrazu.
Potom pofotil Janinu tvár mobilom a snímky poslal Matúšovi, s odkazom, že ak sa k nej ešte raz priblíži alebo jej ublíži, fotky okamžite skončia na internete.
Matúš sa už neukázal. Až keď opuchy a modriny ustúpili, mohla sa Jana vrátiť do školy.
Rozviedli ich rýchlo. V lete po štátniciach zašla s Tomášom na kávu do mesta. Zrazu prešiel okolo Matúš nevšimol si ju, bol zahľadený do mladej slečny. Keď odišiel na toaletu, Jana sadla k dievčine.
Dávajte si naňho pozor, radšej od neho ujdite, kým je čas. On je schopný hrozných vecí. Ak urobíte niečo inak, dopadnete rovnako.
A vy ste kto? spýtala sa neveriaco slečna.
Jeho exmanželka. Prosím, nepovedzte mu, že ste ma videli. Utečte, kým sa dá. Jana rýchlo odišla z kaviarne, nečakala, kým sa Matúš vráti.
Cez sklenené dvere videla, ako sa vrátil, niečo sa opýtal a ona pokrčila plecami. Nepovedala, vydýchla si Jana.
Prečo si s ňou hovorila? Čo ak mu to prezradí? hneval sa Tomáš, keď vyšiel za ňou.
Nikdy by som si ho nevzala, keby ma niekto včas varoval. Chcela som vedieť, prečo sa rozviedol, ale vždy všetci mlčali. Dokonca aj Zuzana, povedala Jana.
S Tomášom sa presťahovali do iného mesta. Po atestácii sa stal chirurgom, Jana pracovala ako kardiologička.
Narodil sa im syn. Mama sa do Janinho života už viac neplietla s radami.
Raz, keď bola u kaderníčky, prelistovala v starom časopise článok so škandálnym titulkom:
Podnikateľ Matúš Novák odoslal svoju ženu na onen svet.
Za oknom sa Tomáš prechádzal s kočíkom. Ako dobre, že je pri mne, že máme malého Peťa, že je mama zdravá. Peniaze Peniaze prídu a odídu. Stačí ich toľko, aby človek zostal človekom, pomyslela si Jana.
Poďte, už ste na rade, zavolala ju kaderníčka, keď sa uvoľnilo kreslo.
