Môj manžel má milenku. Ich vzťah ma vôbec netrápi, cítim sa ako zvlnená hladina Váhu, nad ktorou plávajú obláčiky ružových cukríkov. Dokonca som sa s touto ženou aj stretla. Necítila som voči nej hnev, dokonca mi pripadalo smiešne, aby sme sa kvôli manželovi hádali.
Sadli sme si spolu v malom bratislavskom bistre, pri horúcej hriankovej káve. Rozprávali sme sa, akoby sme sa poznali už od čias detstva, keď ešte pred panelákmi kvitli lipy. Zistila som, že je to láskavá a dobrosrdečná žena. Po chvíli pôsobila ako stará kamoška a v spleti rozhovorov sme si dokonca vymenili darčeky ona mi darovala malú keramickú vtáčiu sošku s Trnavy a ja jej zásteru s výšivkou ľalií.
Neskôr sa rozhodli, že s mojím mužom urobia svadbu. Nie, nebola to skutočná svadba, všetko sa dialo akoby v snoch, kde sa mraky menia na medovníčky. Ten nápad mi neprekážal, a tak sme spolu všetky tri začali pripravovať slovenskú hostinu. Pomáhala som jej vyberať svadobné šaty v ružinovskej galérii, a ona mi radila, ktorý večerný kostým mi viac pristane. Svadobný obrad sme naplánovali u nás doma: medzi starej mamine hrnce a poháre z českého skla. Ja som im išla za svedka, akoby skutočný matrikár meškal na vlak do Popradu.
V deň svadby sme vstali zavčasu. Vonia perník a čerstvé rožky, mihajú sa podrážky papúč. Pomáhala som jej obliecť si biele šaty, vyšívané striebornou niťou, ktoré som požičala z komory mojej tety. Na ceste do obývačky sme si sľúbili priateľstvo naveky ako keby dve staré susedy zalievali spolu fialky na parapete.
Potom ona a môj muž predniesli prísahy niekde medzi televízorom a vitrínou. Vymenili si obrúčky ako v opojení, pobozkali sa, ako by bol už zajtra sviatok všetkých zamilovaných.
Prvú svadobnú noc prežili pod našou strechou. Keď manžel zaspal, jeho novomanželka zišla za mnou do kuchyne, kde sme popíjali bylinkový čaj a rozprávali sa o všetkom možnom o detských rokoch na východe Slovenska, o chuti domácich lokší, o prechádzkach popri Dunaji. Rozumeli sme si tak dobre, až to hranicilo s čarami.
V celej tejto zvláštnej situácii necítim poníženie či smútok. Naopak, cítim, akoby som sa rozhojdala na hojdačke na dvore starej školy slobodne a s úsmevom. S mojou milenkou často chodíme na trh, do parku alebo na kúpalisko. Poviem vám, že toto puto bude vždy cennejšie než ktorýkoľvek muž.
Čo si myslíte o takomto priateľstve, kde sa splietajú sny a priateľstvo je voňavejšie než maďarská paprika na trhu v Komárne?
