Všetky detaily sme si dôkladne prebrali a rozhodli sa, že sa nasťahujeme k sebe. A prečo nie? Veď tu je toľko výhod, čo nás presvedčili:
Sme samy. V šesťdesiatke už nie je ľahké nájsť si muža, a ak sa to podarí, otázku bytu sa dá vždy nejako vyriešiť. Deti a vnúčatá žijú stovky kilometrov ďaleko. Príbuzní budú len radi, že ich starké sa nenudia a majú spoločnosť. Keď sme boli mladé, bývali sme v jednom podnájme v Bratislave. Vtedy som mala malého syna, ale nejako sme si na seba zvykli, aj keď sme boli obe tvrdohlavé. Nudné to nebolo. Upratovali sme spolu, spolu sme varili a plánovali výlety do divadla či na výstavy, aby sme nesedeli stále doma.
Stabilita vo financiách. Výdavky budeme mať na polovicu, navyše ešte dostaneme príjem z prenajatého bytu. Takže po finančnej stránke budeme mať vždy rezervu! Starostlivosť zabezpečená. Ak by niektorá ochorela, tá druhá bude vždy poruke a pomôže.
Jednoducho, na spolubývaní sme videli samé pozitíva!
Realita.
Prvý konflikt prišiel pri výbere bytu. Každá z nás chcela zostať v tom svojom, každá mala silné argumenty. Ja som bola ochotná presťahovať sa k Márii, ale zároveň som nechcela, aby si myslela, že sa jej vždy podriadim.
Druhý problém množstvo vecí. Keď som Márii ustúpila a pustila sa do balenia, už mi vyčítala, že toho mám priveľa a kam to všetko uložíme? Nechávať ich v byte som sa bála človek nikdy nevie, akých nájomníkov dostane.
Nakoniec sme prenajali garáž, kde sme odložili poháre, riad a domáce haraburdy. Onedlho sme našli nájomníkov a začalo to byť zaujímavé. Spočiatku som cítil, že Mária mi prešľapuje po mojom. Pripadal som si ako hosť, ale potom som sa upokojil.
Spolubývanie nevydržalo, pretože medzi nami nebola rovnocennosť. Mária bola zvyknutá mať čistiace prostriedky v špajzi, ja som ich dával pod drez. Musel som neustále brať ohľady, lebo v tomto byte je ona gazdiná.
Potom sa ukázalo, že máme odlišné chute. Mlčal som, akceptoval jej voľbu v jedle. Časom som zabudol na to, čo mám rád ja. Ďalší problém vznikol, keďže som veľmi citlivý na spánok a Mária rada zaspáva s pustenou televíziou. Zvuky mi vadili, štuple do uší nepomáhali.
Nevýhody začali prevládať nad výhodami. Snažili sme sa tomu prispôsobiť a dohodnúť, ale napokon prišiel zlom. Všimol som si, že Máriu začína rozčuľovať už len môj príchod do izby. Robil som všetko podľa jej predstáv, no aj tak bola nervózna.
Potom so mnou prestala úplne hovoriť. Ubehol deň, potom ďalší, a týždeň… Neustále som uvažoval, čím som jej mohol ublížiť. Nakoniec mi praskli nervy rozplakal som sa pred ňou. Mária sa tiež rozplakala, priznala, že sama nevie, prečo je podráždená. Uvedomil som si, že človek musí žiť vo svojom a podľa svojich pravidiel. Lepšie je stretávať sa často ako bývať spolu.
Zrušili sme zmluvu o prenájme a náš vzťah sa okamžite zlepšil.
Poučenie? Priateľstvo si niekedy treba chrániť tak, že si strážime vlastný priestor a aj keď sme v rokoch, je dôležité nezabúdať sami na seba.
