Syn môjho kamaráta je skutočne výnimočný chlapec. Vždy sa dobre učil, úspešne dokončil školu, našiel si dobrú prácu, robil na sebe a makal. Dnes je z neho úspešný podnikateľ, má dom na Záhorí, byt v centre Bratislavy hovorím vám, zázrak, nie chalan.
Ale ako to už býva, za všetkým je ALE oženil sa s dievčaťom. S dievčaťom hrozným, zo slabej a rozhádanej rodiny, ustavične nahnevanou, žiarlivou a tvrdou. Toto nie sú len slová jeho mamy, ktorá dala svojho jediného syna do jej pazúrov to je jednoducho fakt.
Najprv sa táto bosorka zbavila všetkých jeho kamarátov. Načo ich tu máš, vy len chlastáte, oberajú ťa o peniaze nemáš s nimi nič spoločné len sa na tebe priživujú.
Potom začala postupne odháňať jeho rodinu. On pochádza z veľkej, súdržnej rodiny spolu trávia sviatky, často si volajú výborná partia, silné puto.
Manželka najprv len prevracala oči, keď ich pozýval, vždy si niečo dôležité vymyslela, keď išli na návštevu, alebo ju zrazu začala bolieť hlava, keď mala prísť návšteva k nim domov.
Čoskoro už chodila na návštevy len jeho mama, lebo veľmi túžila vídať svoju vnučku a, samozrejme, chýbal jej syn.
No a zakaždým, keď prišla, spravil manželke výstup.
Nie hystericky, nie krikom, len potichu a cez zuby: Už som ti to vravela, neviem koľko ráz, ale akosi ti to nejde do hlavy nenos sem lacné darčeky, my používame len kvalitné veci a ty nosíš také hlúposti.
Syn stál vedľa a len krútil hlavou: Mama, pre boha živého…
Včera sme sa s nimi stretli spolu s ďalšou kamarátkou. Tá plakala a so slzami v očiach mi ukazovala esemesku, ruky sa jej triasli. Jej nevesta jej písala, že sa so synom rozhodli, že bude lepšie, ak už k nim viac nechodí.
S plačom vravela, že jej syn jej zavolal a povedal: Mama, ty rozrušuješ moju ženu. Po tvojej návšteve nie je schopná tri dni normálne fungovať.
No veď o toto nejde… Smutne sme sedeli, vzdychali, aký má len ťažký život, aká nevesta je to zlá.
A tu náš kamarát zahlásil: Čo s tým má ona? Veď si vychovala takého syna, krutého a bezcitného.
Vykríkol som, že tomu nerozumie. Čo mal akože robiť, keď je ona taká? Robí to pre rodinu, pre pokoj, nemôžem zabudnúť, aké milé dieťa bol v šiestej triede vyrobil svojej mame pohľadnicu ku ôsmemu marcu.
Ešte ju mám odloženú, srdiečko a kvietok, všetko sám nakreslil. Keby nebolo tej ženy…
Iba mykla plecami, že ak chlap nie je zlý, žiadna žena ho k tomu neprinúti. A odišla.
A v tom okamihu, akoby mi spadla klapka z očí.
Celý život som veril, že dobrý chlap si berie zlú ženu.
A teraz vidím…
Že človek je podlý, lebo je podlý, nie preto, že ho k tomu dohnala zlá žena.
