Dnes som si musela opäť vypočuť o tom, aká som zlá. Vraj som naozaj príšerná, až sa mi je vraj treba ľutovať, aká som to len zlá. Niekedy mám pocit, že celý svet sa snaží mojej mame vysvetliť, aká som márna, nešťastná a bez perspektívy. Samozrejme, že nemám muža, môj syn už je dávno dospelý, žije si svoj život a ja som zostala sama. Ani pes po mne neštekne.
Keď som dnes v pondelok prišla do práce, všetky kolegyne sa predbiehali, ktorá cez víkend viac poriadila, navarila či mala robotu na chalupe. Janka sa chválila vrecami sliviek na lekvár, Zuzana zasa kompletne vyprala všetko v dome. Ja som mlčala, nemala som čím prispieť. Nemám muža, ktorý by po mne niečo vymáhal, syn je preč čo by som tak asi rozprávala? Zahryzla som sa do pery a radšej som si hľadela svoje.
Aj dnes som sa vypýtala o čosi skôr, každý u nás v kancelárii vie, že párkrát do mesiaca odchádzam predčasne a všetci už v tom majú jasno určite mám tých svojich slávnych milencov, inak k takému pohŕdaniu by nebolo dôvodu. To je tá zlá Magdaléna, hovorí si každý. Všetky ostatné sú predsa ukážkové gazdinky, dobré manželky, vzorné mamy len ja, Magdaléna, som tá zlá.
Magdaléna, hovorí mi mama pri každej vhodnej príležitosti prečo si len taká?
Aká, mama?
Taká neusporiadaná… Mohla by si si už konečne nejakého chlapa pohľadať! Veď ešte nie je neskoro, aj druhé dieťa by si zvládla, dnes predsa rodí každá po štyridsiatke!
Čo by mi bol nejaký chlap, mami? A na čo by mi bol ďalší syn či dcéra, navyše s niekým, kto mi je cudzí? Veď mám Fedora a ten mi úplne stačí…
A keď už nejaký muž, tak čo by som s ním robila? Veď mám predsa Olega.
Magdaléna! vzdychne mama takmer so slzami Oleg predsa nie je tvoj muž!
Je môj, aspoň trochu je zasmejem sa pozve ma aspoň raz za týždeň na rande, daruje mi nejakú drobnosť, zorganizuje výlet, domov ma neposiela ani k svokre prat okná, nevyžaduje večere, nehádže na mňa svoje problémy, nepolihuje na gauči… Jedným slovom, pohoda!
Pohoda, hovoríš, povzdychne všetko to má jeho chudera žena.
No a chcela by si, aby to všetko malo patriť mne? Prepáč mama, no už som dvakrát skúšala šťastie v manželstve uisťujem ju a neviem, či sa mám smiať alebo plakať. Prvý muž, otec Fedora toho si ma vydala prakticky v osemnástich, len preto, lebo bol starší, múdrejší, vraj rešpektoval a miloval… Samé zakazované veci, nič nové sa nesmieš naučiť, ani s kamarátkami výjsť, ešte aj vlastného syna som zle obliekala len pracovať preňho a jeho matku.
Zabávam sa tou spomienkou, ako ma raz za mesiac vyviedol do mesta ukázať, že má mladú a poriadnu ženu. On zatiaľ chodil za inými… A keď som ho nechala, vyháňal ma aj v spodnej bielizni.
Druhýkrát som šla za láskou, pamätáš, mama? Študovala som cez deň, večer som namiesto oddychu pracovala, aby som nebola zbytočná…
Magdaléna! Ako to môžeš hovoriť! Veď som ti nikdy nič nevyčítala, nikdy som ti neodoprela chleba ani polievku, nikdy vnúčatku!
Ty nie, mama…ale nebola si v tom sama. Otec a môj brat Jozef, tí to nedali bez teba… Ty robíš na dvoch miestach, lietaš po obchodoch, lebo tvoji chlapci doma sedia a čakajú na večeru… Všetko si na sebe vliekla, upratovala, varila, prala…
Preto som šla opäť za muža, bez lásky som už žila. Čo sa zmenilo?
Vôbec nič, len som mala zrazu ešte viac starostí a bola som Magdaléna pre všetkých”.
Láska na gauči, ja rozbehaná medzi robotou, škôlkou, obchodmi, s dieťaťom a nákupmi v rukách, bez auta. Načo by som mala autíčko, keď muž ho potrebuje viac? A keď príde domov, čaká večeru, všetko pripravené, aj náladu, aj bielizeň čistú…
Ak náhodou nebolo dosť peňazí, problém bol vždy len mojím dieťaťom, lebo ak by bol jeho, možno by aj trocha pohol prstom… Ale nie, takého, čo by sa o mňa aj Fedora staral, aby som sa mala lepšie, som nenašla.
A keď som odmietla požičať na opravu auta a to ešte mojím vozidlom! nevedel pochopiť, že sme rodina, a tak je to samozrejmosť. On zarábal viac, nič nerobil, ja bola stále v pohybe…
A keď som sa rozhodla, že ďalšie takéto šťastie už nechcem, hneď mi vyčíta, že s dieťaťom nebudem už nikdy pre nikoho atraktívna.
Vieš mama, bola som manželkou tomu, čo viac zarábal aj tomu, čo menej a výsledok stále rovnako mizerný. Všetci boli spokojní, len ja nie.
Magdaléna, všetci žijú takto. Prečo ty nie?
Nech si tak žijú, ale ja nechcem!
Keď sa mamy pýtam, ako strávila víkend:
Nuž, Jozef s Magdou nám zasa nechali Aničku s Tomáškom, s dedom sme ich zobrali na ihrisko, upiekla som palacinky, povysávala som trochu, preumývala podlahu, večer som deti uložila, otca nakŕmila, zasa žehlenie…
V nedeľu znova skoro ráno Anička pýta palacinky, potom Jozef s Magdou prišli na obed, upiekla som kurča, pripravila šalát, piekla pizzu, po večeri som odprevadila deti, dávala ešte do poriadku obývačku, unavená som lahla na gauč a zaspala.
Ale mama, ja si nepamätám, že by si sa ty takto hrnula s Fedora opatrovať, ani že by som ti ho dala na krk len tak, aby som mala pokoj…
Ty si bola vždy samostatná, Magdaléna. Tieto tvoje nevesty, slová mi dochádzajú…
Minulý víkend, keď Fedor zavolal, či si nevezmem na víkend Timka, Marininho kocúra je to jeho priateľka povedala som okamžite áno. Večer mi doniesli pizzu i kocúra a pobrali sa na výlet. Ja som si ľahla s pizzou pred televíziu a večer si pustila seriály. Veď nemám pre koho skoro vstávať! Ráno som kocúra nakŕmila, uvarila kávu, upratala trochu, pár vecí do práčky dala, chcela som ti zavolať, navrhnúť výlet do SNG alebo len posedieť v kaviarni. Otec zdvihol, ruky si mala mokré, vraj zasa drhneš. Odvrkol mi, že nič nerobím, zatiaľ čo ty makáš aj za mňa. Najprv som sa urazila, no potom som to pustila z hlavy otec má vždy pravdu. Zbehla som do galérie, tvoja obľúbená výstava bola práve v meste! Potom som si sadla do kaviarne, prešla sa po obchodoch, kocúr pokojne spal keď som sa vrátila.
V nedeľu sme s Timkom spali do jedenástej, rozmýšľala som ťa zavolať na člnkovanie po Dunaji, no telefón zdvihla Magda, ty vraj zasa niečo upratuješ alebo umývaš. Večer mi zavolal Oleg a pozval ma na večeru. Išla som a prečo by som nemala? Som slobodná žena, nezaujíma ma, ako to má doma zariadené, my dvaja sa nezaťažujeme problémami. Mala som pekný večer, ráno som bola oddýchnutá v práci.
Skúsila som si dať rande aj s rozvedenými a slobodnými hrôza. Prilepia sa na vás chlapci, čo hľadajú novú mamu, alebo týpci, ktorí sa vyhovárajú na svoje predchádzajúce manželstvá a deti. Jeden mi rovno povedal, že mám byť povinná obľúbiť si jeho deti, že on bude platiť výživné bývalej a deťom, ale naše žitie bude z mojej výplaty, veď on si musí nechať niečo na ryby, je totiž vášnivý rybár. Za to ma bude kŕmiť čerstvou rybou. Na otázku, či by pomohol môjmu synovi, len mávol rukou veď má Fedora otca.
Takže samozrejme, že som zrazu tá zlá ženská, vypočítavá, zištná. Hneď by som vraj na nevinného chlapa zavesila svoj balík.
Preto mám Olega.
Áno, v očiach všetkých som prepadnutá morálke, no ja sa nehanbím za to, ako fungujem. Bolelo by ma, ak by si to žila ty, mama. Preto sa aj snažím ťa občas vytiahnuť z domu aj dnes som ti zaklamala, že potrebujem pomoc. Pravda je, že chcem stráviť čas s tebou, aby si konečne robila niečo len pre seba.
Si sa zbláznila Magdaléna, a čo otec?
A čo by malo byť s otcom? Je chorý?
Nie, ale… obed…
Neverím, že by si už dávno nemala navarené!
Musím ho zohriať, a Jozef…
Mama! Ozaj by som sa mohla uraziť… Všetci tvrdia, že som zlá, dovoľ mi byť aspoň chvíľu dobrá a poďme spolu niekam.
V pondelok v práci zas ženy nadávajú, aké sú unavené z víkendu. Ja sa len potichu usmievam, každý vie, že Magdaléna je zlá ide so špásom, tancom a úsmevom na perách, ktorý je len môj. Všetkým je jasné, aké myšlienky mi víria hlavou len tie najhoršie…
