V rozľahlej obývačke s vysokými stropmi a žiariacimi lustrami všetci brali Danu len ako obyčajnú slúžku. Bola tichá, starostlivá a takmer neviditeľná. Nik nevie, odkiaľ vlastne prišla. Pre hostí milionára bola rovnakou súčasťou interiéru ako staré obrazy či mramorové sochy.
Jedného popoludnia, keď Danka upratuje izbu, jej pohľad upúta nádherná šachovnica zo zlata a striebra, ktorá odpočíva na stolíku. Figúrky, krásne prepracované, odrážajú slnečné lúče prúdiace veľkými oknami. Dana sa na ne zahľadí, celá pohltená.
Pán domu, bohatý podnikateľ menom Ondrej, zostupuje po monumentálnom schodisku a všimne si, kam Dana hľadí.
Uškrnie sa povýšenecky. Je jasné, že ju očarila hodnota šachovnice.
Obdivuješ moju šachovnicu, však? prehodí ironicky.
Dana prekvapene obráti tvár k nemu.
Áno, pán Ondrej.
Ten len mávne rukou.
Vieš vôbec hrať šach?
Áno, viem, chudobne odvetí Dana.
V očiach mu zasvieti iskra záujmu, viac pre zábavu než dôveru. Výborne. Zahrajme si. Ak ma porazíš, dostaneš túto šachovnicu.
Zasmeje sa a sadá si za stôl, presvedčený, že si užije krátke rozptýlenie. Danka si prisadne oproti nemu, spoľahlivo a pokojne.
Začnú partiu. Najskôr Ondrej hrá sebavedomo, myslí si, že má všetko vo svojich rukách. No už po niekoľkých ťahoch zbadá, že všetky jeho útoky končia na múre presne zvolených ťahov. Každý jeho pokus Dana trpezlivo a rozvážne odrazí.
Čoskoro si Ondrej uvedomí niečo nečakané: obyčajná slúžka rozvíja šachovú partiu s obdivuhodnou bystrosťou a rafinovanosťou.
Celý príbeh nájdete v prvom komentári .
V momente, keď Dana obetuje dôležitú figúrku len preto, aby mu otvorila nečakanú diagonálu, si Ondrej najprv myslí, že urobila chybu. No po niekoľkých ťahoch spozná, že jeho dáma sa ocitla v presnej a premyslene pripravenej pasci.
Zdvihne hlavu, zjavne rozčúlený. Hra ešte chvíľu pokračuje, ale rovnováha je preč. Jeho útoky strácajú na sile, zatiaľ čo každý Dankin ťah len zlepšuje jej postavenie.
Napokon Dana pokojne zahlási:
Šach-mat, pán Ondrej.
Ondrej zamrzne, hľadí na šachovnicu a nechce veriť vlastným očiam.
Ako je to možné? Ako si ma mohla poraziť? vyriekne prekvapene, no v hlase cítiť podráždenie.
Dana skromne odpovie:
Mysleli ste si, že obdivujem zlato, no ja sledujem postavenie na šachovnici.
Ondrej neodpovedá.
Otec ma naučil hrať, keď som bola malá, pokračuje Dana. Vždy mi hovoril, že šach neodmeňuje bohatstvo ani pýchu, ale trpezlivosť a premýšľanie.
V Ondrejovi postupne pohasína hnev.
Chceli ste vyhrať rýchlo, povie s úctou Dana. Ja som len čakala na vhodnú chvíľu.
Zrazu sa na ňu Ondrej pozrie inak. Dana v jeho očiach už nie je obyčajná slúžka, ale múdra a strategicky rozmýšľajúca žena. Potom pomaly posunie šachovnicu jej smerom.
Patrí ti. Dal som slovo.
Dana len pokrúti hlavou.
Šachovnicu nechcem, pán Ondrej.
Tak čo by si chcela?
Odpovie pohotovo: Príležitosť. Byť ohodnotená podľa rozumu, nie podľa výzoru.
Ondrej v tej chvíli pochopí, že práve dostal lekciu cennejšiu ako zlato.
