Rozprávala som si, že Martina Valéria vybehla do práce skôr, než je zvykom. Víkendy v nášho sídlisku vždy zostalo plné odpadkov, tak si žena zobratala metlu už o štyri ráno, aby stihla všetko upratať. Už roky pracovala ako dvorná. Kedysi jej život vyzeral úplne inak.
Keď chytila metlu do rúk, spomenula si svojho milovaného syna, ktorého porodila vo tridsiatke päť rokov. Mužom sa jej nedarilo, preto sa venovala výlučne dieťaťu. Na svojho Šimka nikdy nepočula. Chlapec bol šikovný a pekný, len ho trápilo, že mu nepozdáva život v tejto štvrti.
Mami, keď vyrastiem, budem silný muž! vravial k nej Šimon.
Samozrejme, synček, čo iné by si si žiadal? podnecovala ho Martina.
Keď mu bolo šestnásť, odišiel z domu a nastúpil do internátu blízko technického gymnázia. Martininej srdce to bolelo, že je tak ďaleko, ale sľúbil, že bude častejšie prichádzať.
Najprv Šimon skutočne chcel. Neskôr však získal priateľku a o rodnú strechu spomínal čoraz menej. Nakoniec sa vrátil a oznámil, že je ťažko chorý. Martina nevedela pochopiť, prečo jej a jej syna postihli také ťažké skúšky.
Získala všetku silu na boj. Lekár odporučil liečbu v inej klinike, no tam boli potrebné vysoké náklady stovky eur. Bez váhania, zlomená matka predala byt. Jednej noci jej zazvonili.
Vášho syna už nemáme. oznámil lekár.
Martina Valéria nebola schopná žiť ďalej. Jej život stratil zmysel bez milovaného chlapca.
Jedného rána, ako zvyčajne, išla upratovať dvor.
Dobré ráno! pozdravil ju Peter Lyp, ktorý venčel svojho psa Baróna.
Dobré ráno! Idete tak skoro? spýtala sa Martina.
Doma sa nudím, tak som si povedal, že si zapriem so susedmi a prejdem si paráž. usmial sa muž.
Peter Lyp bol osamelý slobodný muž. Martina sa trochu hanbila z jeho pozornosti.
Dobre, pustíme sa ďalej, nebudeme vám prekážať v práci, povedal a pokračoval v prechádzke so psom.
Martina sa pustila do práce, keď si na lavičke všimla niečo lesklé. Bolo to telefón. Otočila sa okolo nikto nebol. Zobrala zariadenie a zapla ho. Na obrazovke sa objavili fotky. Niekto asi fotil a zabudol telefón. Keď sa pozrela bližšie, náhla ju smädná slza.
Sónku! Môj Šimon! vzlykla.
Zrazu telefón zazvonil. Martina bola zmätená, ale odpovedala.
Haló! Haló! Toto je môj telefón, môžem ho zobrať? ozval sa ženský hlas.
Áno, samozrejme. Našiel som ho na lavičke v parku. Príďte na túto adresu, odpovedala Martina a prečítala adresu.
Mladá žena, menom Božena, prišla pre telefón. Keď otvorili dvere, za ňou stál chlapec.
Ako ste k nám dostali fotky môjho syna? spýtala sa Martina.
Egorik? povedala žena prekvapene.
Chlapec vstúpil do bytu.
Šimon! zakričala Martina Valéria a vypadla k zemi.
Chlapec sa k nej vyhrnul:
Čo s ňou?
Asi ťa pomýlila, treba zavolať záchranku, odpovedala žena.
Po pätnástich minútach ju lekári vrátili k vedomiu. Keď odišli, Martina konečne zistila, odkiaľ sa fotky jej syna dostali na telefón.
Mierne sa zotavila a pozrela na Boženu.
Poznáte ma? Ako ste získali fotky môjho Šimka? spýtala sa, sotva zvládajúc hlas.
Volám sa Božena, odpovedala. Raz sme sa s vaším synom stretávali. Nakoniec ma opustil, keď zistil, že som tehotná. povedala so vzdychom.
Opustil? Ako? On o tebe nikdy nič nepovedal, prekvapila sa Martina.
Boli sme spolu niekoľko mesiacov. Keď som mu povedala, že teším sa na dieťa, zmizol. Nepokúšala som sa ho hľadať, myslela som, že sa bojí, vysvetlila Božena.
Nie, Kája. Teraz chápem, prečo sa tak stalo. Môj syn bol ťažko chorý. Nechcel byť zaťažkou ani pre teba. Šimka už nie je medzi nami dlhé roky Martina znova rozplakala.
Oči Boženy sa rozšírili.
Ako to, že ho nie je? spýtala sa, hľadiac na ženu so zmätkom.
Odišiel od nás. Predala som byt, aby som mu pomohla, ale aj tak to nestačilo. Nestihli sme povedala Martina, sotva zvládajúc emócie.
Božena, po zamyslení, povzdychla:
Už tomu rozumiem. Chcel ma ochrániť. Nechcel mi pridávať ďalšiu bolesť
Potom zavolala chlapca, ktorý celý čas stál pri dverách.
Egor, poď sem!
Mladý muž vstúpil do izby.
Áno, mami? spýtal sa.
Egor, pamätáš si, že som hovorila, že ti otec nás opustil? Ukazuje sa, že to nebola pravda. Bol vážne chorý a zomrel, kým si ešte nebol na svete. A toto je tvoja stará mama, povedala Božena, otáčajúc sa k Martine.
Martina sa roztopila od radosti. Pohľad jej naplnilo teplo, keď pozerala na vnuka.
Babička, povedal nesmelý Egor.
Sónko, poď sem, objala ho Martina.
Božena sa usmiala:
Čo keby ste sa nasťahovali k nám? Máme veľa miesta a radi vás prijmeme. Babičku naozaj potrebujeme!
Nie, Kája. Som zvokovaný k svojmu štvrtu, ale rád vás navštevovať budem, povedala Martina.
V tom zaklopali dvere.
Môžem vstúpiť? na prahu stál Peter Lyp s veľkým kyticou kvetov. Podal ich Martininej.
Je to pre vás, Martina Valéria. Pôjdeme na prechádzku?
Samozrejme, usmiala sa.
Z kuchyne vyšli Božena a Egor.
Zoberiete aj nás? spýtali sa hlasno.
Ak budete slušní, žartoval Peter Lyp.
O dva mesiace neskôr sa Martina Valéria stala zákonnou manželkou Petra Lypa. Jeho pes Barón sa zvlášť potešil novým členom rodiny. Často chodil na prechádzky s Egorom, zatiaľ čo šťastná stará mama piekla koláče pre všetkých.
