Keď mala Lucia sedemnásť rokov, jej mama jej jedného večera oznámila, že čaká ďalšie dieťa. Najprv som tomu nedokázal uveriť. Veď ty už máš vnúčatá, o tie by si sa mala starať! Ja som tá, čo by mala mať deti, nie ty! Ak by som chcela rodiť, urobím to, keď budem staršia! Teraz ma pred kamarátkami úplne znemožníš! Čo si to vymýšľaš, stará mama? zakričala Lucia, na tvári jej matky sa objavili slzy. Celé mesiace tehotenstva bol jej vzťah k nej napnutý, Lucia bola nahnevaná a uzavretá do seba. Ani otec to nevydržal; pokúšal sa s Luciou rozprávať, no ona utiekla z domu.
Túlať sa po uliciach Bratislavy s hlavou plnou myšlienok bolo smutné. Lucia mala pocit, že so súrodencom na ceste ju všetci zabudnú a stratí všetko dôležité. Nakoniec sa však otec postaral, aby mama aj s bábätkom mohli prísť domov. Keď Lucia uvidela svoju mamu, ako si domov nesie malú sestričku, rozplakala sa. V tej chvíli si uvedomila, ako veľmi to malé dieťa miluje a že vôbec necíti nenávisť, skôr lásku a vďačnosť.
Dnes má už Lucia tridsaťsedem rokov, je vydatá a býva so svojím mužom v trojizbovom byte v Žiline. Ich šestnásťročný syn je už skoro dospelý a čoskoro sa dozvie, že bude mať súrodenca. Lucia sa necítila vo svojej koži, keď ho čakala, aby mu oznámila svoje tehotenstvo. Mala obrovský strach, že zareaguje tak, ako kedysi ona sama. Nakoniec sa ale obavy ukázali byť zbytočné.
Budeme mať bábätko? To je bomba! Pomôžem ti so všetkým, maminka! zvolal syn s radosťou a pevne ju objal. Lucii sa zaliali oči slzami, plakala od úľavy, šťastia i viny za to, aká bola kedysi na svoju mamu. V kuchyni potichu opakovala slová: Mami, prepáč… mami, prepáč mi… Až zrazu zbadala, že jej syn sa trochu zvláštne tvári. Spýtala sa ho, či je všetko v poriadku.
A on ju upokojil: Je to v pohode, mamka. Poďme sa navečerať a potom to oznámime starkým a tete. Teším sa na našu rozšírenú rodinu!
Dnes viem, že človek sa často bojí zbytočne a že najdôležitejšia je úprimnosť a láskavosť voči blízkym. Všetko sa v živote môže obrátiť, ale rodina a pochopenie sú viac, než si niekedy myslíme.
