No tak, Mišenka, prosím ťa! Je to otázka života a smrti, naozaj! Nemám sa na koho obrátiť, mama je na chate, má vysoký tlak, nemôžem ju stresovať, a ty si predsa moja najlepšia švagriná, najchápavejšia! Svätana vysypávala slová ako guľomet, až Miša zachytávala len niečo o súrnych veciach, iba do večera a zachráň ma.
Miša stála vo dverách svojho bytu v Ružinove, v jednej ruke handrička na prach, v druhej zápasila s hučiacou jazvečicou Bonkou, ktorá štekala na nechcených hostí. Pred prahom stála Svätana a jej dvaja synovia: sedemročný Adrián a štvorročný Dominik. Chlapci hneď rozstúpali špinavými čižmami rohožku, v chodbe skúmali tapety nechtíkmi.
Svätka, počkaj, pokúsila sa Miša skočiť jej do reči. Aký večer? Dnes je piatok! My s Ondrom máme rezerváciu v Piešťanoch, ideme do kúpeľov. Dva mesiace sme na to čakali!
Svätana teatrálne rozhodila rukami a skoro jej spadla obrovská taška, nadupaná vecami pre deti.
Jaj, veď aké kúpele? Ste ešte mladí, zdraví, život pred vami! Mne sa osud láme! Mám pohovor… No skrátka, pracovný pohovor, v inom meste. Super flek, voľný režim, plat no krása. Ak tam teraz nepôjdem, už nebude šanca. Predstav si kvôli deťom, aby som ich uživila! Vieš, muž nikde, alimenty smiešne, to vieš.
Zafňukala a uprela na Mišu pohľad čo najviac zronenej samoživiteľky. Ten ťah jej vždy perfektne išiel.
Z kuchyne práve vyšiel Ondro. V ústach mal krajček chleba, keď zbadal sestru a synovcov, stuhol.
Svätka? Ty čo tu? Veď za hodinu odchádzame!
Ondríček! Braček! zvreskla Svätana a skoro ho zrazila. Zachráň ma! Musím preč, naozaj iba na deň. Zajtra na obed som doma, prisahám! Adriánko a Domino budú u vás. Sú zlatí, ani si ich nevšimnete. Zapnete im rozprávku, dáte keksík budú anjeli.
Ondro hodil očami smerom k manželke. Miša v jeho tvári čítala únavu a obavy z hádky. Ondro bol povaha mäkká a Svätana to dobre vedela.
Miška… začal nesmelo. Čo ak ten výlet posunieme? Veď Svätka rieši robotu. To je dôležité.
Ondro, rezervácia je nevratná, povedala Miša potichu, ale rozhodne. A ja som z tohto týždňa úplne na konci.
Všetko vám vynahradím! vpadla Svätana. Hneď z prvej výplaty! Preplatím vám kúpele aj spravím hostinu. No prosím! Kam ich dať? Veď ich mám dať do detského domova?
Dominik práve kýchol a vysmrkal sa do rukáva. Adrián sa už prešmykol do obývačky a pustil televízor na plné pecky.
Dobre, vydýchla Miša, cítiac, ako v nej rastie nevraživosť. Do zajtrajšieho obeda, maximálne do druhej. Ak neprídeš, vezieme ich k tvojej mame na chatu, a tlak je mi jedno.
Si poklad! Anjeliček! Svätana vtisla Miši bozk na líce, zanechala stopy rúžu, zhodila z detí bundy, podala Ondrovi sáčok s vecami a bez rozlúčky s deťmi doslova vzlietla na schody. Volajte, milujem vás!
Dvere sa zabuchli. Byt pohltila zvláštna tichosť, prerušovaná len reklamou z telky.
Tak sme si oddýchli, usmial sa Ondro previnilo.
Nevadí, povedala Miša, kráčajúc do kuchyne a ignorujúc špinavé šľapaje na podlahe. Jeden deň. Hlavne, aby nerozbúrali byt.
Prvé hodiny to šlo. Chalani zalepení pred telkou, bonboniéra im zamestnala ruky. Miša rozbalila tašku po sesternici. Dve sady bielizne, jedny pančuchy pre dvoch, tablet s rozbitým sklom a lacné čipsy. Žiadne lieky, žiadne obľúbené hračky, žiadna poriadna strava.
Ani pyžamo im nepribalila, skonštatovala, prevracajúc veci. A zubné kefky tiež nie.
Bežím do obchoďáku, ponúkol sa Ondro. Kúpim kefky, mlieko, cereálie. Musia raňajkovať.
Večer nabral nový smer, keď Dominik, prejedený cukríkmi, odmietol večeru.
Nechcem polievku! ziapal, rozmazávajúc zemiakovú kašu po stole. Chcem nugetky! Mama kupuje len nugetky!
Nugetky nemáme, vysvetľovala Miša trpezlivo, utierala stôl. Máme fašírky, skúsiš?
Fuj! tanier letel na zem.
Bonka šťastne uchmatla fašírku a Miša napochodovala po handričku. Adrián, majúc vzor v bratovi, odsunul tanier tiež.
Ja to tiež jesť nebudem. Ujo Ondro, objednaj pizzu.
Adrián, pizza nie je zdravá, pokúsil sa Ondro pôsobiť výchovne. Zjedz, čo teta Miša navarila.
Mama vraví, že variť je pre trúby, lepšie je objednať, zaťal filozof Adrián.
Miša s Ondrom si vymenili pohľady. Noc bude dlhá.
Deti ako-tak napokon natlačili rožkami, uložili ich na rozložený gauč v obývačke (staré Ondrove tričká nahradili pyžamá) a sami skolabovali do postele ďaleko po polnoci.
Zajtra o druhej ich berie, opakovala Miša ako mantru. Aspoň do kina stihneme ísť.
Určite, Ondro ju objal. Prepáč, že to takto dopadlo. Svätka je svojská… Ale v hĺbke srdca dobrá.
Za sobotného svitania s rachotom padla na kuchynskú dlažbu nádoba s pohánkou Adrián testoval, čo je v skrinkách. Zrno zasypalo podlahu.
Nechtiac, zamrmlal, keď Miša prichvátala.
Nič, Miša potlačila výbuch a so značnou dávkou sebaovládania podala metlu. Pomôžeš mi.
Ja neviem, spustil synovec. Mama uprace. Alebo babka. Ja som chlap.
O druhej vyzeral byt ako po bitke. Nemali hračky, takže išli do obehu vankúše pevnosť, časopisy Miše koláž a kocúr Žigo (tomu sa podarilo uniknúť na skriňu).
Obed pre deti čakal, veci boli nachystané. Miša márne sledovala hodiny.
14:00. Nik na zvonku.
14:30. Stále ticho.
Zavolaj jej, povedala Miša unavene Ondrovi.
Ondro vytáčal sestru. Konečne len … Hovor nie je dostupný.
Asi má slabý signál, možno je na ceste, nadhodil.
Na akom pohovore v sobotu? prekrížila Miša ruky. Fakt tomu veríš?
Čakali až do večera. Telefón Svätky vypnutý. Dominik začal mrnčať, kde je mama. Adrián nervózne naháňal vybitý tablet nabíjačku Svätka nezabudla nedoniesť.
Ona dnes nepríde, povedala Miša zamračene k oknu, za ktorým sa stmievalo. Ondro, to je hanba.
Miška, možno sa jej vybila baterka. Alebo sa stalo niečo… skúšal Ondro, ale počúval ich už len vlastný svedomie.
Noc bola náročná. Dominik sa pocikal, musela vymieňať posteľ, Adrián vyžadoval rozsvietiť svetlo na chodbe, lebo sa bál bubákov. Miša nespala vôbec.
Nedeľa. Telefón Svätky stále hluchý.
Volám tvojej mame, zahlásila Miša pri raňajkách.
Prosím, nie! vystrašil sa Ondro. Dávno mala záchvat tlaku, ak sa dozvie, že Svätka zmizla, skolabuje. Počkajme do večera. Veď ich predsa úplne nemohla opustiť?!
Ondro, zajtra máme obaja prácu. Mám dôležité odovzdávanie, musím byť v office už o ôsmej. Kto bude pri deťoch?
Vybavím si voľno, sľúbil ticho.
Popoludní to prišlo: Dominik, beziac, spadol a rozbil veľkú vázu, svadobný dar od Miškiných rodičov. Tresk skla bol podľa nej najhlasnejší zvuk na svete.
To nie ja! zvreskol Adrián. To Dominik!
Miša mlčky vzala smeták. Neboli slzy; len chladný hnev. Upratala, umyla, vojdiac do spálne, kde sedel utopený Ondro, povedala:
Ak sa neobjaví do rána, idem na políciu a podám hlásenie o opustení detí. Zavolám aj sociálku.
Miša! vyskočil Ondro. Prosím, nie! Veď je to moja sestra! Sociálka, to chceš malých dať do domova?
Chcem, aby tvoja sestra niesla zodpovednosť! zakričala Miša. Nie sme jej opatrovatelia! Nie sme guma! Máme svoj život, Ondro! Prečo by sme sa mali obetovať za to, že jej sa zažiadalo oddychovať?
To pre robotu odišla!
Aha, robota?! Miša vzala svoj mobil. Pozri!
Otvorila sociálnu sieť. Svätku mala medzi priateľmi, no účet zamknutý. Ale Mišina kamarátka ju mala medzi známymi a tam v odporúčaných svietila fotografia.
Na fotke Svätana v plavkách, s drinkom v ruke, pri bazéne. Miesto: Senecké jazerá, wellness hotel Modrá lagúna. Zverejnené pred tromi hodinami, popis: Konečne zaslúžený relax! Dievčatá, už naozaj bolo treba!
Ondro hľadel na mobil a pomaly lietal tvárou do červena.
To… to bude stará fotka, zachrapčal.
Dátum je dnešný, Ondro. Aj tie plavky sú nová kolekcia. Klamala nám. Prosto si zdrhla užívať, deti nám šupla na krk.
Ondro spadol na posteľ, zaryval tvár do dlaní.
Čo teraz?
Už som povedala. Zajtra ráno vezmem deti do práce, zavoláš tvojej mame. Nech si ich prevezme. Alebo nech sama kontaktuje dcéru a ťahá ju k deťom. Ja ju viac nečakám. Moja trpezlivosť skončila.
Noc na pondelok bola najťažšia. Dominik dostal horúčku. Stres, cudzia strava, prievany teplomer ukázal 38,5°C. Miša mu dala Paralen, celú noc chladila čelo a polievala ho vodou. Nespala ani sekundu. Ondro chodil po byte ako lev v klietke.
O siedmej ráno sa konečne zapol Svätkin telefón.
Kontakt sa objavil v sieti, zapípal mobil.
Ondro okamžite volal.
Haló? ozval sa ospalý, otrávený hlas.
Svätka! Kde si?! vrieskal Ondro tak, že prebudil Adriána. Ty vieš, čo si urobila?!
Čo vykrikuješ zrána? rozospato odpovedala Svätana. Pohovor sa natiahol, musela som prespať. Hovorila som, že je to vážne.
Aký pohovor v Seneckom hoteli?! zareval Ondro. Videli sme fotky! Piješ drinky, Dominik má teplotu do štyridsať!
Hrobové ticho.
Vy ma sledujete?! prešla do obranného tónu. Nemožno mať súkromie? Určite ste niečo zbabrali, ja som vám dala zdravé deti! Ak sa im niečo stane, budem vás žalovať!
Príď. Okamžite. Alebo dávam deti do sociálky, povedal Ondro úplne chladným hlasom, aký Miša nikdy nepočula.
Už idem! Hysterici!
Svätana sa objavila za tri hodiny. Miša už volala, že v práci nepríde, keďže choré dieťa nemožno nechať samé.
Svätka vtrhla do bytu, voniala drahou voňavkou a oddychom. Opaľovaná, svieža. Rovno bežala k Dominikovi v perine.
Zlatíčko moje! Čo ti tu urobili? Trápili ťa? otočila sa k Miši s nenávisťou v očiach. Vedela som, že ti deti nemožno zveriť! Sama nemáš deti, čo ty vieš o bábätkách!
Miši sčernelo pred očami. To bola podpásovka. Tri roky sa s Ondrom pokúšali o dieťa, liečili sa, všetko Svätka vedela.
Von, povedala Miša tichučko.
Čo? nechápala Svätka.
Von z môjho bytu. Zbaľ deti a okamžite choď. Už nikdy sem ani nevkroč.
Veľká škoda! odfrkla a začala hromadne baliť deti. Chlapci, poďte, ideme k lepším! Mama vám kúpi hračky, sladké…
Dĺžiš mi peniaze, povedal Ondro, zatieniac dvere.
Aké peniaze? Svätka stuhla.
Rozbitá váza stodvadsať eur. Jedlo päťdesiat. Lieky Dominikovi dvadsať. Morálnu ujmu nechám tak. Celkom sto deväťdesiat. Hneď teraz pošli.
Si normálny? Od vlastnej sestry? Svätka zazerala. Nemám…
Na wellness si mala. Alebo mám volať mamu a povedať všetko. Pohovor, chlap, drinky, fotky k tomu.
Svätana zaškrípala zubami, vytiahla telefón a vyťukla prevod.
Zadrhni sa s tými peniazmi! cvaklo Ondrovi v aplikácii. Viac nás nevidíš! Od vás pomoc nikdy nečakať…
Schmatla Dominika, dotiahla Adriána k výťahu a tresla dverami.
Miša si sadla na gauč, vo vzduchu lieky a detský pot, obaly od cukríkov, na stene mastná škvrna od fašírky.
Ondro si sadol vedľa, chytil ju za ruku.
Prepáč mi, zamumlal. Som idiot.
Nie si. Si brat. Ale sekneš jej už so sľubmi.
Seknem. Sľubujem.
Sedeli vedľa seba v tichosti. Potom sa zodvihli a v tichej súhre upratali byt. Podlaha, bielizeň, okná. S každou špininou sa vytratilo napätie z tých šialených troch dní.
Večer volala svokra, pani Darina.
Mišenka, ahoj, slabo povedala. Svätka mi volala. Plakala. Že ste ju vyhodili, pomoci sa u vás nedočkala, ešte ste pýtali peniaze… Je to pravda? Veď ste rodina…
Miša si hlboko vydýchla. Kedysi by začala vysvetľovať. Teraz jej pohár pretiekol.
Pani Darina, pokojne povedala. Svätka vám nepovedala všetko. Ak chcete poznať pravdu, opýtajte sa jej, aký hotel mal pohovor v plavkách. Alebo príďte k nám, keď vám zdravotný stav dovolí. Ukážeme video, kde Adrián vraví, že mama nezná variť, to len objednáva. Myslím, že máme čo rozoberať.
Ticho v telefóne. Potom unavený vzdych:
Ach, Miša… Ja už viem. Nehnevajte sa na ňu. Ja som ju rozmaznala.
Nie sme nahnevaní, pani Darina. Len sme si urobili poriadok.
Miša zložila telefón.
Vieš čo, otočila sa k Ondrovi, ktorý na ňu ustarostene pozeral, Objednajme si pizzu. Veľkú. A nalejme si pohár vína. Zaslúžime si.
A kúpele? spýtal sa Ondro.
Na kúpele pôjdeme na ďalší víkend. A vypneme si mobily. Obidvaja.
Tak to aj urobili. Keď o týždeň svietilo na Ondrovom mobile Svätka, stlačil ticho a obrátil mobil displejom nadol. Poučenie navždy. Rodina je rodina ale len keď pozná hranice.
