Manželia boli spolu už osem rokov. On pre ňu robil všetko, staral sa o ňu, chránil ju, rozmaznával ju. Všade počúvala, akého výnimočného muža má vedľa seba. Raz stratila obrúčku niekde v Štrbskom plese, a jej muž jej ešte v ten istý týždeň kúpil novú.
Nech každý vie, že si zadaná a patríš mne, vysvetľoval, keď jej odovzdával malú škatuľku.
Lucia mala rada jeho pozornosť, aj drahé prekvapenia. No vo vzťahu akoby stavala medzi nich múr a pritom si nevšímala, že mu toho vracia menej, než dostáva. On jej vždy kúpil niečo zaujímavé a hodnotné nielen k narodeninám, okrem obvyklých ruží. Ona jemu dávala len romantickú večeru, darčeky mu nenosila. A aj varenie šlo často bokom po práci boli obaja unavení, takže si vystačili s chlebom so šunkou či niečím z donáškovej služby.
Nikdy jej to nevyčítal. No jej mama áno.
Ty už máš druhú obrúčku a tvoj muž stále žiadnu. Nespomenula si si počas tých rokov, že by si mu aj ty mohla kúpiť? Ženy po ňom hádžu očkom, ani netušia, že je ženatý.
Toto Lucii znova pripomenulo, že by bola radšej, ak by sa iné ženy na jej muža vôbec nepozerali. Bol totiž príliš príťažlivý na to, aby si ho nevšímali. Ani jej nenapadlo, že dôvodom bola aj chýbajúca obrúčka.
Na ich svadbe nemali dosť peňazí, obrúčku mala len ona a on si na obrad požičal od kamarátov jednu náhradnú. Hneď po obrade ju vrátil, a keď už si mohli dovoliť taký luxus, aj tak dlho žiadnu nemal.
Lucia už potom nehľadala žiadny špeciálny deň, jednoducho sa vybrala do zlatníctva a kúpila jednoduchý, zlatý prsteň. Večer, keď sa manžel Peter vrátil domov z práce, čakala ho na nočnom stolíku malá zamatová škatuľka.
Čo to je? nechápal, Kúpila si si niečo nové?
Je to pre teba, odpovedala Lucia so začervenanými lícami.
Peter vôbec nič nečakal, ale keď otvoril škatuľku, bol dojatý.
To si naozaj pre mňa? nasunul si obrúčku na prst a objal Luciu. Ďakujem ti! Chcel som ťa požiadať, aby sme nejakú vybrali spolu, ale toto… od teba je to oveľa výnimočnejšie. Takže takto mi dávaš druhú svadobnú ponuku?
Zasmiali sa, objali sa a potom šli spolu pripraviť večeru. Čakal ich spoločný víkend, kedy budú všetko robiť spolu, nie proti sebe.
Niekedy stačí trošku všimavosti a ochoty urobiť radosť tomu druhému, aby láska znova rozkvitla lebo práve na drobnostiach a pozornosti sa vzťahy stavajú.
