Zosnulá mama mi raz dala prsteň, ktorý putoval z generácie na generáciu. Zanechala mi ho ako svojej prvorodenej. Moji mladší bratia nikdy veľmi neverili na rodinné tradície, preto som týmto prsteňom požiadala o ruku svoju priateľku.
Moja priateľka, Hanka, bola dojatá a nadšená. Ale o niekoľko týždňov neskôr za mnou prišiel môj brat Peter s tým, že by chcel požiadať svoju priateľku Katku tiež týmto prsteňom.
Prepáč, Peter, ale už som ním požiadala Hanku o ruku, povedala som stroho.
Ako môžeš prsteň, ktorý je rodinným dedičstvom, dať dievčaťu, ktoré poznáš len pár mesiacov? vykríkol, a čo ak sa raz rozídete? Čo potom bude?
Peter už žije s Katkou päť rokov v Banskej Bystrici. Naša mama mala Katku veľmi rada, no ten prsteň nikdy bratovi nesľúbila.
Myslela som, že si Katku nevezmeš. Okrem toho, mama mi dala prsteň ako svojmu najstaršiemu dieťaťu, odvetila som.
S Petrom sme sa hádali ešte niekoľko týždňov. Nakoniec som sa rozhodla, že ho na svadbu s Hanku ani nepozvem. No v kútiku duše som vedela, že si oslavu aj tak nenechá ujsť a pokúsi sa mi ju pokaziť.
Samozrejme, objavil sa na svadbe a vyvolal poriadny rozruch:
Vážení hostia, viem, že ste tu, aby ste sa tešili s nevestou a ženíchom, ale nik nevie, že môj brat je podvodník!
Každý sa začal mlčky pozerať okolo seba, šepkali si medzi sebou.
Jeho nevesta je zlodejka. Spolu si prisvojili mamin rodinný prsteň…
Svadba pokračovala, ale radosť bola nenávratne preč. Hanka plakala večer celú noc. S Petrom sme sa odvtedy nerozprávali pol roka. Kontakt udržiavam len s najmladším bratom, Mirom.
Nedávno za mnou Miro prišiel, že sa žení a veľmi by si prial, aby sme s Hankou prišli na jeho svadbu. Nelahko som odmietla po tom všetkom, čo som zažila. Teraz si všetci myslia, že som bez srdca.
S Petrom sme predtým vychádzali výborne, ale už nemám silu s ním komunikovať. Nemyslím, že niekedy zabudnem, ako mi zničil najdôležitejší deň v živote.
