O meu irmão foi de férias e pediu-me para tomar conta da nossa mãe. Nunca imaginei que isso me custaria tanto.

Certa vez, o meu irmão telefonou-me a dizer que ele e a família iam de férias. Como não queria deixar a nossa mãe sozinha, pediu-me para a levar para minha casa durante esse tempo. Não me importei nada, já que o meu irmão e a família dele tinham cuidado da nossa mãe durante muitos anos. A verdade é que a minha mãe sempre teve um feitio complicado e conseguia criar uma grande confusão por coisa nenhuma.
Em casa, só tinha uma cama, por isso acabei por dar-lhe a cama e dormir no chão. Ao início, tudo parecia correr bem. Mas assim que chegou a hora de deitar, a minha mãe começou a queixar-se que a cama estava desconfortável e que sentia algo a picar-lhe as costas. O curioso é que tinha comprado essa cama há pouco tempo, por isso não deveria haver ali nada a incomodá-la. Tive que ir buscar-lhe um edredão extra. Esperei que assim talvez ela se sentisse finalmente confortável, mas não havia maneira de a acalmar. No dia seguinte, acordei, preparei um café e comecei a arranjar-me para ir trabalhar. Antes de sair, a minha mãe perguntou-me:
Onde vais? Quem vai fazer-me a injecção?
Fiquei surpreso, porque ninguém me tinha dito nada sobre injecções. Liguei ao meu irmão e ele explicou-me que a nossa mãe já sabia fazer as injecções sozinha. Segui então para o trabalho, até porque já ia com hora e meia de atraso.
Quando regressei ao final do dia, encontrei a minha mãe deitada, a respirar com dificuldade. Mal consegui levantá-la. Pelos vistos, tinha comido um monte de coisas que não podia e por isso estava enjoada.
Não te importas comigo, por isso é que isto acontece. Queres que eu morra? disse-me ela.
Não posso largar o trabalho para ficar só a cuidar de ti.
A verdade é que a minha mãe ainda consegue tratar de si própria, mas há alguns anos, o meu irmão vendeu o apartamento dela e comprou um T3 para ele. Foi por isso que levou a minha mãe a viver com eles. Não faço ideia de como lidar com todos os caprichos dela. Comporta-se de maneira terrível, como uma criança mimada. Mas ao contrário de um miúdo, os caprichos dela não me fazem sorrir. Só me deixam exausto. É mesmo difícil lidar com ela.

Оцініть статтю
Додати коментар

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

four × 4 =

O meu irmão foi de férias e pediu-me para tomar conta da nossa mãe. Nunca imaginei que isso me custaria tanto.
Žijem s mužom, ktorý tvrdí, že peniaze sú „nízka energia“. Sme spolu takmer dva roky a donedávna bolo všetko v poriadku. Pracoval, prispieval, žil podľa režimu. Až raz prišiel domov a oznámil mi, že prežil „duchovné prebudenie“ a jeho práca už nie je v súlade s jeho poslaním. Hneď na druhý týždeň dal výpoveď. Najprv som ho podporila. Povedal mi, že potrebuje čas, aby sa spojil so sebou samým, že ho systém vyčerpáva a chce žiť „zo svojho vedomia“. Ja som naďalej vstávala skoro ráno, utekala do práce a večer sa vracala unavená. On ostával doma – meditoval, pozeral videá o osobnostnom raste a všade rozvoniaval vonnými tyčinkami. Tvrdil, že „sa lieči“. Po dvoch týždňoch ešte stále neprispel na nájom. Keď som sa ho spýtala, povedal, že sa nemám báť – Vesmír sa postará. Ten „vesmír“ som však bola ja. Začala som platiť jedlo, účty, dopravu – skrátka všetko. On jedol, používal byt, internet, vodu, elektrinu, ale tvrdil, že neverí na účty – vraj je to život v strachu. Raz som sa z práce vrátila úplne vyčerpaná a našla ho, ako leží a počúva audio o hojnosti. Navrhla som, že sa musíme porozprávať o peniazoch. Odpovedal mi, že som v „režime nedostatku“, že stresom priťahujem zlé vibrácie a musím pustiť kontrolu. Nahnevala som sa – toto nie je o kontrole, to je zodpovednosť. On len smutne poznamenal, že som sa ešte „neprebudila“. Sľúbil, že čoskoro začne zarábať svojimi znalosťami – že bude robiť konzultácie, sedenia, niečo. Dni plynuli a nič sa nemenilo. Jediné, čo sa zmenilo, bolo, že ma začal opravovať – ako rozprávam, myslím, reagujem. Ak som si povzdychla, že som unavená, tvrdil, že nízko vibrujem. Keď som prišla bez nálady, vyhlásil, že som emočne zablokovaná. Najviac mi utkvel v pamäti jeden moment: Prišla som z obchodu, položila tašky na stôl a poprosila ho, aby mi pomohol s vykladaním. Povedal, že je v hlbokej meditácii a nemôže prerušiť svoju energiu. Mlčala som. Keď som všetko vykladala sama, napadlo mi, že nemám partnera, ale dospelého človeka, ktorý odmieta prevziať zodpovednosť za svoj život. Nedávno som ho poprosila, aby si našiel akúkoľvek prácu. Odpovedal, že sa už nikdy nepodvolí niečomu, čo ho ničí – len preto, aby platil účty. Vraj ho mám chápať a podporovať ako „vedomá partnerka“. Povedala som mu, že je rozdiel medzi podporou a finančným zabezpečovaním niekoho, kto nič nerobí. Urazil sa – vraj mu neverím. Dnes stále pracujem, platím všetko a nerozumiem, ako sa zo mňa z partnerky stal sponzor duchovného stáže v mojom vlastnom byte. Netuším, či som jeho partnerka alebo spirituálny mecén. Viem len to, že som unavená – a nech zapálim akokoľvek veľa vonných tyčiniek, účty sa samé nezaplatia. Čo mám urobiť?