Naša spoločná cesta začala pred viac ako pätnástimi rokmi, keď som si zobral svoju ženu. Zo začiatku sme bývali u mojej svokry v Bratislave a spolu sme pracovali v miestnom závode. Neskôr sme sa presťahovali do internátu; mali sme pocit, že život sa začína obracať k lepšiemu. Keď som vnímal potenciál povolania svojej ženy, povzbudzoval som ju k ďalšiemu štúdiu, zatiaľ čo som jej pomáhal s prípravou na skúšky a domácimi povinnosťami. Písal som za ňu správy, eseje i termínové práce, aby mohla úspešne dokončiť školu a získať povýšenie v práci. Moja kariéra síce nikdy nenabrala taký smer, aký som si predstavoval, hoci som mal titul z univerzity, no útechu som nachádzal vo šťastí našej rodiny.
Keď náš syn vyrástol, narodila sa nám dcéra, ktorú sme podľa tradície nazvali Bohdana. Po čase som sa vrátil do práce, ale žiaľ, naše deti boli často choré, potrebovali neustálu starostlivosť a moju prítomnosť. Hoci to bolo náročné, ostával som vďačný za lásku a radostné chvíle v našej rodine. Oddanosť mojej ženy k práci bola stále silnejšia a dokázali sme si našetriť na priestranný byt v Košiciach, kde mali deti vlastné izby a boli z toho veľmi šťastné. Napriek tomu ma trápila stále častejšia neprítomnosť mojej ženy doma.
Jedného dňa som sa dozvedel od bývalého kolegu, ktorý prechádzal niečím podobným, že moja žena má pomer. Konfrontoval som jej milenca v práci, prosil ho, nech nám dá pokoj a nechá rodinu na pokoji. No on ma verejne ponížil, vôbec sa nehanbil za svoje činy. Keď prišla za mnou žena, priznala neveru a rovno mi oznámila, že chce rozvod, lebo ju vraj už nebaví žiť dvojitý život.
Najala si najlepších právnikov a nechala nás s deťmi napospas osudu, bez starosti o to, v akých podmienkach budeme žiť alebo ako zabezpečíme finančnú stabilitu. Bývalá manželka sa úplne oddala novému vzťahu a ja som to len ťažko znášal. Vďaka podpore mojich rodičov sa mi podarilo kúpiť malý byt za úspory a našiel som si zamestnanie, aby som uživil rodinu. Zrazu som cítil, že sa začíname pozviechať.
O rok neskôr sa moja exmanželka vrátila a žiadala moju pomoc stratila prácu a jej nový muž ju opustil po vážnej nehode. Nikdy sa mi neospravedlnila za zradu, naopak, aj v tejto situácii zostávala povýšená. Bez ohľadu na jej prosby som odmietol jej pomôcť. Všetko nám vzala a zanechala nás bez podpory i pozornosti. Dnes viem, že nastal čas, aby som myslel na seba a na svoje deti, tak ako predtým myslela ona len na seba.
Osobne som pochopil, že život ma naučil stáť za svojou rodinou a nenechať sa ovplyvniť ľuďmi, ktorí nedokážu oceniť lásku a vernosť. Najväčšie víťazstvo je zostať silný a zamerať sa na tých, ktorí si moju starostlivosť skutočne zaslúžia.
