Som vydatá za chlapa, ktorého rodičia už roky nevedia prijať, že ich syn je rozvedený. A to už prešli dobré štyri roky, odkedy mu skončilo prvé manželstvo. Neustále dúfajú, že by ich mohol znova spojiť s bývalou nevestou. Ja a on sme manželia tri roky a žijeme šťastne aspoň podľa slovenských meradiel: stihli sme si kúpiť byt v Petržalke na hypotéku, máme psa Figa a hádame sa maximálne kto odniesol odpadky.
Moja svokra je však presvedčená, že jej syn urobil životnú chybu, a mala by zo všetkých síl obnoviť jeho vzťah s prvou ženou. Veď on je tam dušou stále s ňou, zvykne hovoriť v kuchyni, keď varí bryndzové halušky.
Keď som spoznala Adama, už bol po rozvode. Vraj sa rozviedli v dobrom, a jeho bývalá sa vzápätí vydala za nejakého futbalistu z Brezna. Pravdupovediac, ten jej priateľ bol asi dôvodom rozchodu.
Asi som nemala spadnúť do tejto svadby strmhlav mama do mňa vrtala, že na čo čakám, že keď je láska, treba konať. Adam mi otvorene priznal, že jeho predošlá svadba bola preto, lebo jeho bývalá bola tehotná. Ani som ju až tak nemiloval, len sme sa stretávali. Ak by nečakala dieťa, nikdy by sme sa nezobrali, priznal sa mi Adam. Vravím si slovenská klasika.
Fenomén bývalej ma vôbec nedesil. Dôkladne som si Adama prelustrovala a videla som, že mu na tej rodine nezáleží, bývalej sú rovnako ukradnutí. Ona sa dávno vydala, akurát občas si zavolajú ohľadom syna, inak nič spoločné.
Jediný, komu tento stav trhal žily, bola moja svokra. A hneď za ňou svokor. Neustále robili plánované náhodné stretnutia, tutlané večere a konšpirácie, ako znovu spojazdniť tú rodinu. Nás považovali za nejakú provizórnu variantu.
Ste ešte mladí, pred vami je celý život. Prečo by si mala niekoho odvádzať od rodiny? zavelila raz, keď sme zostali samy nakupovať v Dunajskej Strede. Odpovedala som jej, že ak by bol Adam ženatý, naozaj by som si ho nevšímala. Ale je slobodný, tak čo mám riešiť. Svokra sa chystala ešte čosi dodať, no vtom sa objavil Adam s taškami z Bily a bolo ticho vzduchom letelo typické slovenské nič sa nedeje.
Zobrali sme sa, presťahovali do spoločného bytu, svokru s výnimkou sviatkov nevidím ani na Facebooku. Na rodinných návštevách jej stačí pol pohára vína a hneď spustí lamentovanie o starej ideálnej rodine. Adam ju stále utišuje, mňa to len občas irituje. Kruh sa opakuje: sviatky, sťažovanie, napínanie atmosféry, až kým nepríde polievka.
Deti zatiaľ neplánujeme. Ja sa na materstvo fakt necítim, Adam má zoznam splnený syna už má, svokra si odfajkla pokračovateľa rodu a bola spokojná. Keď sa Adam rozviedol, svokra predstierala veľký smútok, no do mesiaca volala bývalú nevestu na Vianoce, pozývala ju na pirohy, ronila slzy: To boli časy A nevesta? Tá len bez emócií príde, odíde, rieši iba svojho syna niečo ako slovenské stromy: ticho stoja, moc sa nevyjadrujú.
Svokra sa do úmoru pokúša Adama poštvať proti bývalej manželke, prípadne mňa proti nemu. Sem-tam mi zavolá a vypytuje sa, či viem, kde je muž keď neviem, jej logický záver je, že musí byť práve s bývalou. Alebo rovno posiela Adama niečo vybaviť priamo k nej domov. No, slovenské intrigy, Marína by závidela.
Žiarlivosťou netrpím, ale tieto komédie ma už postupne unavujú. Keď sa na Adama a jeho bývalú pozriete zvonku, vidíte, že medzi nimi je čistejšie než voda v Tatrách. Len spolu vychovávajú syna Adam jej posiela výživné, občas s chalanom niekam zájde, niekedy je syn na víkend u nás. Bývalá je normálna baba, nerobí scény, výživné nevymáha, syna Adamovi dovolí. Pripadá mi úplne v pohode. Sú prosto rozvedení dospelí Slováci každý má svoj život, komunikujú normálne a slušne, nehrá sa tu žiadne telenovela.
Ale svokra to nevie stráviť a jej špekulácie zrejme nikdy neskončia. Kedy sa konečne upokojí? Kedy jej dôjde, že už je čas otvoriť si nový dôchodcovský denník, prípadne začať lúštiť krížovky a pustiť syna žiť vlastný život? Adam dúfa, že jej dá pokoj, až keď jej porodím vnúča. Ale ja mu neverím na Slovensku je totiž iba jedna istota že svokra sa nikdy nevzdáva!
