Dnes si musím zaznamenať do denníka udalosť, ktorú asi nikdy nezabudnem. Moja svokra, pani Jaroslava Sokolová, je skutočne nezameniteľná postava. Ak by ju niekto chcel vystihnúť, tak nie je to len chôdza, ale kroky, nie pohľad, ale priam pohľad ako rentgen, a nie slová, ale vyhlásenia. Dala by sa postaviť na pamätník, to by nebol len pamätník, ale žena legenda.
Jaroslava vedie veľkosklad s potravinami v Trnave a má za sebou dve trestné stíhania za výtržníctvo a jedno za neúmyselné ublíženie na zdraví, plus tri dcéry, ktoré porodila medzi jednotlivými pobytmi v base. Samozrejme, každá dcéra má svojho manžela.
Všetkým zaťom po svadbe prečítala ich práva aj povinnosti. A bez váhania oznámila aj tresty, keď sa niečo poruší. Do drobných hádok sa však Jaroslava nikdy nemieša, šetrí si nervy. Dcéram zakázala vyrušovať ju kvôli maličkostiam majú sa naučiť riešiť problémy samy. Môžu sa ozvať len, ak sa niekto významný stratí, alebo ak treba niekam schovať mŕtvolu.
Zaťovia Jaroslavinu politiku oceňujú, výstraha je jasná proti svokre sa neoplatí ísť, lebo paragraf ubližovanie v afekte má doslova vypálený na čele.
Ale najmladší zať, Martin Kučera, žije s rodinou v Nitre a so svokrou si toho veľa nevykomunikoval, takže strach ho netrápil. Pokladal sa za nezávislého, až kým neprišla sobota a jeho šéf z práce navrhol, aby išli s ďalšími kolegami do sauny.
Manželke povedal, že sa zdržal v práci, že má ešte nejaké povinnosti. Skúsenejší kolegovia zvolili pevnejšie krytie. Jeden si vzal z domu udice a stan a pre manželku objednal vedro živých kaprov, že ide s kamarátmi na ryby. Dvaja si doniesli notebooky na nočnú bitku v tankoch. Šéf, samozrejme, nič neskrýval.
Skoro o polnoci im už alkohol a sauna nestačili, tak sa rozhodli, že rozšíria kolektív a zložili sa na slečnu z eskortu. Peňazí bolo len na dve a vybrali také, že šéf chcel radšej jednu krajšiu, ale ostatní zvolili cestu ďalšej fľaše borovičky.
O polnoci už bola najmladšia Jaroslavina dcéra Veronika tak vyplašená, že zavolala mame.
Hovor rýchlo, mám kamión na rampe a tovar sa vykladá, zahlásila svokra.
Mama, Martin neprišiel z práce, mobil nezdvíha, kolegovia tiež nič, šéf sa nedvíha… Niečo sa mu stalo, mama!
No, do riti, to je fakt! Neboj sa, dcéra, vyriešim to!
Jaroslava dala pokyny skladníkom, naskočila do auta a zamierila smerom na Nitru. Po ceste vybavila pár telefonátov.
Za pol hodiny už vedela, v ktorej saune a s kým jej zať relaxuje, za hodinu sa blížila k mestu a za ďalších pätnásť minút v sprievode vystrašeného kúpeľného pracovníka vtrhla do nudíacej sa partie. To rozprúdilo zábavu a Martin si získal dokonalé alibi vo forme modrín a zlomeného zuba.
Šéf sa pokúsil prebrať iniciatívu:
Čo si to dovolujete, pani?! Kto ste vôbec? Volám políciu!
Škoda, že nepoznal Jaroslavu Sokolovú! Tá prestala kopať Martina, jednou rukou schmatla nôž zo stola, druhou šéfovi do krku:
Len to skúste, hajzel! Jazyk ti vyrežem! Som svokra toho špinavca!
Ticho, parazitky! vykríkla na eskortné slečny, ktoré pri pohľade na nôž začali jačať, a zručným otočením nôža prešla k zaťovi.
Tak čo, trápny sufix, asi ti niečo tlačí v trenkách?
Mama! zvolal Martin, odplazil sa do rohu, Vy to nespravíte!
A čo ma zastaví?
Nezradil som vašu Veroniku! Pýtajte sa kohokoľvek!
Jaroslava sa obrátila na eskortné slečny.
Nikto ho nezradil, zahrevel šéf, masíroval si krk.
Vidím, aké sú. Kto vás vôbec bral?
Naliala pohár borovičky a podala Martinovi:
Pi. Ti bude bolesť menej.
Martin s roztrasenými rukami vypil.
No, čo tu máte za bordel? Pekne sa priznajte.
Chceli sme si oddýchnuť, povedal šéf, ale nevyšlo to. Nudné to je. Aj slečny sú nejaké divné.
Sadla si za stôl, odrezala kus salámy:
Fantáziu nemáte, chlapi, ani trošku, prežúvala salámu, čo to sú udice? Zo sexshopu či čo?
To je moje krytie, ozval sa rybár.
Aj toto? kopla do vedra s kaprami.
Áno.
Dobre si to vymyslel. Neviem, čo by ste bez mňa robili. Ale máte šťastie!
Vedro s rybami prevrhla do bazéna, ryby rozutekali.
Tu máš, podala udicu rybárovi, jednu druhému tankistovi, budete loviť. Slečny do bazéna, idú odrobiť peniaze!
Escortné slečny sa rýchlo hodili do vody.
Pravidlá: chlapi lovia ryby na udicu, baby rukami. Kto chytí, ten odchádza v celosti.
Ty, ukázala na druhého tankistu, budeš zaznamenávať úlovky. Ja a šéf spravíme stávky. Ja dávam na žltý plavky, že chytí kapra prvá!
Ani náhodou! vykríkol šéf, Stavím na Miška, je najlepší rybár.
Počúvaj, žltá! Jaroslava skríkla, Na výstupe máš bonus vo výške dňa, ak chytíš prvá.
A čo bude mne? spýtala sa druhá.
Bonus, ak chytíš viac než žltá.
O polhodinu sa kúpeľník opatrne pozrel do dverí. Ozýval sa krik, smiech slečny lovili ryby holými rukami, Miško na chlieb, tankista lovil eskortku, Martin s druhým tankistom a veľkým uterákom lovili čosi v bazéne. Šéf stál pri okraji a vášnivo rozhodoval.
Jaroslava poslala Veronike správu, že na Martina zaútočili neznámi, ak išiel domov, zbili ho, ale žije, a teraz vypovedá na polícii. Akonáhle sa všetko vyrieši, prinesie ho domov. Na záver bozk, mama. Spokojnosť dcéry je pre ňu viac než zaťov zlomený zub a jej prebdená noc v saune. A nakoniec Martinovi poslala na účet pár stovák, aby si mohol opraviť zub nebol vinný, ale nech si nabudúce rozmyslí, kam ide cez víkend.
