Moja sestra sa rozhodla vychovávať štyri deti úplne sama. Manžel ju zradil s kolegyňou a odvtedy už nikdy nemala ďalší vzťah. Moja sestra je vzdelaná žena, má tri diplomy jeden dokonca z kuchárstva. Pamätám si, že pracovala v rôznych kaviarňach a reštauráciách po Bratislave.
Vždy svojim deťom kupovala všetko, čo si priali. Boli jej vďační, no stále žiadali viac. Dnes sú už dospelí, majú vlastné rodiny. Sestra im stále posiela peniaze. Dávno je už na dôchodku, ale aj tak pokračuje v práci tvrdí, že jej to dáva zmysel, že miluje pomáhať deťom. To je jej životný cieľ.
Nedávno ochorela na chrípku, ktorá sa jej rýchlo rozšírila na pľúca. Ťažká pneumónia ju prinútila zostať na PN, ledva mala dostatok eur na živobytie. Priatelia ju podopierali, no jej vlastné deti volali, až keď mama prestala posielať peniaze.
Opýtali sa, ako sa cíti, a poprajúc jej skoré uzdravenie, zložili. Nikoho nezaujímalo, či má finančné ťažkosti. Sestra prosila deti, aby ju prišli pozrieť. Odmietli. Každý mal prácu a rodinu. Na vlastnú mamu im nezostal čas.
Cítila sa ponížená. Pomáhala im celý život a teraz, keď ona potrebovala ich, ani ju neprišli navštíviť. V nemocnici strávila mesiac. Sestrička jej pomohla pokryť všetky náklady. Keď sa vrátila domov, opäť začala pracovať. Deti sa neozvali po celý ten čas. Pravdepodobne sa od rodiny dozvedeli, že je v poriadku. Až keď sa mama vrátila z nemocnice, ozvali sa znovu.
Najskôr sa spýtali na zdravie, no vzápätí prešli rovno k podstate telefonátu. Každý žiadal peniaze, presné sumy a presný dátum, kedy ich má previesť na ich účty. Všetci štyria. Nikto sa nezamýšľal, odkiaľ má peniaze získať. Zaujímali ich iba vlastné potreby.
Sestra bola z toho zlomená. Takýto prístup od vlastných detí ju šokoval. Pravdepodobne je to aj jej chyba, ale ľutovala sa. Keď celý život zabúdaš na seba kvôli ostatným, dúfaš, že ťa za to niekto ocení. Možno nemala vždy uprednostniť deti pred vlastnými potrebami, mala myslieť viac na svoju budúcnosť nie na osamelú starobu. Teraz to už zmeniť nedokáže.
