Život Kataríny sa diametrálne zmenil v čase, keď sa jej otec rozhodol odísť za prácou do zahraničia. Vtedajšia ekonomická kríza a nedostatok príležitostí na Slovensku ho donútili hľadať šťastie v Rakúsku. Katarína mala sotva dva roky, keď sa s ťažkým srdcom lúčila s otcom, ktorý ich uisťoval, že ide len na krátku dobu. Čas však plynul a on ostával preč stále dlhšie, pričom posielal domov eurá, aby ich uživil.
Aj keď im otec posielal finančnú pomoc, Katarína, jej mama a mladšia sestra Veronika si žili relatívne pokojne. Hoci im nechýbalo jedlo ani strecha nad hlavou, o to väčšmi cítili v dome prázdno po otcovi. Toto prázdno sa ešte viac prehĺbilo, keď matka ochorela na ťažkú chorobu. Napriek dlhému a bolestivému boju s chorobou, napokon skonal a dievčatá zostali samy. Katarína, hoci ešte mladá, sa musela postarať o seba aj sestru.
Svoje študentské roky na univerzite trávila medzi učebnicami a starostlivosťou o Veroniku. Na seba si mohla nájsť len minimum času. Najviac ju bolelo, že otec sa nevrátil ani na pohreb matky. Túto jeho neprítomnosť vnímala ako zradu. Z tejto bolesti sa v nej prehĺbila zatrpknutosť a odmietla od neho aj ďalšiu finančnú podporu. Katarína si našla prácu a starala sa o seba i sestru bez jeho príspevkov.
Po ďalšom údere osudu smrti dedka im zostal starý rodinný dom so záhradou na vidieku a jeho zabudnutá Škoda Felicia. Pri pokuse o predaj auta sa jej raz cestou z práce Felicia náhle pokazila. Zmätok na vidieckej ceste narušil až príchod čiernej Škody Superb, z ktorej vystúpil postarší muž jej dlho stratený otec.
Ponúkal jej pomoc, zatúžil si s ňou pohovoriť, no Katarína s nedôverou nabrala odstup. Stretnutie ju úplne zaskočilo a otca donútilo zamyslieť sa nad minulosťou a chýbami, čo spáchal. Príležitosť na zmierenie sa však rýchlo rozplynula.
Toto stretnutie otvorilo v Kataríne staré rany a miešali sa v nej hnev s nádejou na odpustenie. Len budúcnosť mala ukázať, či si ešte s otcom dokážu vybudovať most cez roky odlúčenia a bolesti.
