Som už dôchodca predávam rožky na rohu a skoro ma chceli oklamať.
Sedím si tak pri svojom malom stánku s makovými a sezamovými rožkami na rohu v centre Bratislavy, kam chodím každý deň, keď ku mne prichádzajú dvaja páni. Vyobliekaní v oblekoch, kravaty, kožená taška, skrátka vyzerajú ako úradníci, len ten pohľad mali nejak zvláštny hneď sa mi nezdali.
Dobrý deň, pani, začal jeden s tým jeho falošným obchodníckym úsmevom, čo ti predá aj deravý kôš a ešte ti zaželá pekný deň. Vy ste tu majiteľkou toho stánku?
Áno, synak, ja tu predávam. Nedáte si čerstvý rožok? Ešte teplé, práve z pece.
Nie, my sme tu kvôli niečomu inému. Tento stánok je vraj vo veľmi atraktívnej obchodnej zóne a treba dať do poriadku papiere.
Vtom sa mi rozsvietilo v hlave, ale povedala som si, že sa zahrám na naivnú.
Ach, zlatíčko, papiere ja mám čo robiť, aby som si dala do poriadku cukor v krvi. Cukrovku mám, tlak vysoký, a ešte mi doktorka hovorila, že cholesterol mám až po uši. Vy máte cholesterol? Lebo ja áno a poviem vám, aké lieky mi dali…
Pani, stačí podpísať… skúšal ma prerušiť.
Lenže tak sa nevhodí, mladý muž, skákať staršiemu do reči. Ako som vravela z tých tabletiek ma nadulo ako balón na jarmoku. A dcéra moja, tá sa rozvádza, chudera moja, veď muž ju už tretiu zimu len zlostí, tak ako ten môj nebohý nech mu je zem ľahká aj keď počas života to s ním nebolo jednoduché
Druhý už bol nervózny, vytiahol akési papiere.
Pani, hrozí vám pokuta päťtisíc eur a
Päťtisíc?! Zlatíčko, ja ledva našetrím na nájom! Viete vy, koľko stojí plyn? A elektrina? Najmladší vnúčik, čo chce byť veterinárom hoci je ešte len ôsmak mi vraví: ,Babka, šetri vodu a bojler nechaj vypnutý! Ale na moje kolená potrebujem teplú vodu, všetko ma bolí
Prosím vás, vypočujte nás…
Nie, počúvajte radšej vy mňa! Viete, čo to znamená predávať rožky v šesťdesiatich ôsmich rokoch? Dôchodok ledva stačí na lieky. Mám reumu kolená, ruky, aj krk Niekoľko nocí nezaspím od bolesti. A predsa tu som, každý deň či prší, či sneží. Ak neprídem, nebudem mať čo jesť. A vy chcete teraz pokutu päťtisíc? Radšej tu odpadnem a dám vám aspoň starosť.
Obaja sa po sebe pozreli, spotení ako po maratóne.
Dalo by sa… možno splátkovo to zaplatiť…
Splátkovo? Už mám splátky v banke, v lekárni, v obchode, i u susedky za ten zlý zub. Viete, koľko stojí jeden zub? Tri tisíc eur! A to len u štátnej zubárky!
Jeden už začal skladať papiere späť.
Ale ešte som neskončila. Moja sestra je na dialýze. To viete, čo je? Trikrát týždenne štyri hodiny na stroji. Útrapy. Poistka nekryje všetko. Všetci súrodenci dávame, čo môžeme, ja zo svojich rožkov prispievam stovkou mesačne. No a teraz pokuta? Načo? Všetky papiere mám v poriadku, povolenie z magistrátu, dane platím síce málo, lebo málo zarobím. Aj zdravotná kartička je. Chcete vidieť?
Vytiahla som peňaženku plnú papierov.
Pozrite! Povolenie platné do budúceho roku. Podpísané, opečiatkované. A vy ste od ktorého oddelenia?
Začali cúvať.
Aha, nehovorili ste. Ale viete, nie som sprostá. Kým som predávala rožky, tridsaťpäť rokov som robila na úrade presne na tom oddelení, čo vydáva povolenia. Viem, kto má na čo právo žiadať a skutočný inšpektor vám určite nepríde v lacnom obleku a pýtať hotovosť bez bločka.
A ešte niečo viem na tomto rohu je kamera. Zaťa mám policajta. On mi vybavil toto miesto, je bezpečné. Mám mu zavolať? Je to neďaleko.
Takmer sa rozbehli.
Nie, pani, muselo sa to nejako popliesť, prepáčte…
Vezmite si rožky, na cestu! Vidíte, že nie som pomstychtivá!
Stála zákazníčka sa smiala do sĺz.
Pol hodinu sa s nimi bavíš!
Vieš, že polovica bola len výmysel. Nemám cukrovku, dcéra je v poriadku a sestra zdravá. Ale zlodeji si myslia, že keď si starý a chudobný, si aj hlúpy.
A zať policajt?
To je pravda. Kamera tiež. Najviac tie papiere. Lebo jedno je byť chudobný, druhé byť sprostý. Predávam rožky, lebo dôchodok je biedny, nie preto, že by som nevedel počítať.
Nasypal som o niečo viac maku, naservíroval ďalšie rožky a pokračoval vo svojej dennej robote.
A tak si myslím robí chudoba človeka bezmocným, alebo sú skúsenosti a prefíkanosť cennejšie než všetky tituly? Dnes viem svoje kto si nedá pozor, toho si ľahko namotajú, no rozum a skúsenosti prekabátia aj najväčších podvodníkov.
